OECD: politiky minimálnej mzdy v čase rastu cien
Inflácia dosiahla vo väčšine krajín OECD úroveň, akú sme za posledné štyri desaťročia nezažili, a dosiahla najviac ohrozené domácnosti s nízkymi príjmami.
Tvrdí Decembrový prehľad politík Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). Ten sa zaoberá fungovaním minimálnych miezd v krajinách OECD a ich úlohe v kontexte súčasnej vysokej inflácie.
Medzi základne okruhy problematiky patria:
Hoci vysoká neistota a výrazné spomalenie hospodárskeho rastu môžu naznačovať opatrnosť pri zvyšovaní minimálnej mzdy, viaceré krajiny majú rezervy, aby prekročili súčasnú úroveň minimálnej mzdy a aspoň čiastočne ochránili najzraniteľnejších pracovníkov pred rastom cien. Pri zohľadnení rôznych národných inštitucionálnych nastavení a mechanizmov zvyšovania je dôležité, aby sa zákonné minimálne mzdy pravidelne upravovali.
Nad rámec minimálnej mzdy môžu kolektívne zmluvy (aj tripartitné na národnej úrovni) pomôcť podnikom a pracovníkom nájsť prispôsobené a ad hoc riešenia na spravodlivé rozdelenie nákladov na infláciu a vyhnúť sa mzdovej cenovej špirále, napríklad obmedzením zvyšovania miezd výmenou za paušálne sumy a/alebo nemzdové výhody.
Účinná koordinácia úprav minimálnej mzdy s ostatnými daňovými ustanoveniami a ustanoveniami o dávkach vrátane mimoriadnych opatrení prijatých na zmiernenie účinkov krízy je kľúčová na zabezpečenie toho, aby sa zvýšenie nominálnej hodnoty minimálnej mzdy premietlo do vyššej mzdy, ktorá sa poberá do domácnosti, a zároveň aby sa obmedzil rast nákladov práce pre zamestnávateľov a udržali sa pod kontrolou náklady pre verejné rozpočty. V niektorých krajinách sa zákonná minimálna mzda formálne alebo neformálne používa ako referenčná hodnota pre úpravu iných politických nástrojov, ako sú sociálne minimá, daňové pásma a hranice nároku na dávky, čo môže mať dôsledky, ktoré ďaleko presahujú rámec minimálnej mzdy.
Význam zákonnej minimálnej mzdy v čase rastúcej inflácie
V posledných rokoch sa na medzinárodnej úrovni obnovil záujem o zákonné minimálne mzdy. Nemecko zaviedlo zákonnú minimálnu mzdu v roku 2015, Južná Afrika tak urobila v roku 2019. Európska únia v roku 2022 prijala novú smernicu na podporu primeraných zákonných minimálnych miezd a zlepšenie účinného prístupu pracovníkov k ochrane minimálnej mzdy. Okrem toho ešte pred nedávnym prudkým nárastom inflácie došlo k výraznému zvýšeniu minimálnej mzdy vo viacerých krajinách OECD (napr. v Maďarsku, Kórei, Španielsku a Spojenom kráľovstve), ako aj vo viacerých štátoch a mestách USA. Rozvíjajúca sa kríza životných nákladov, ktorá postihuje najmä pracovníkov na spodku distribúcie, ešte viac zvýrazňuje význam zákonom stanovenej minimálnej mzdy.
Zákonné mzdové stropy sú najpriamejšou politickou pákou, ktorou môžu vlády ovplyvňovať výšku miezd na mzdy v dolnej časti distribúcie. Minimálna mzda bola odôvodnená ako opatrenie na: i) zabezpečenie spravodlivého odmeňovania a vyrovnávanie negatívnych účinkov sily firiem na trhu práce; ii) zabezpečenie toho, aby sa oplatilo pracovať; iii) zvýšenie daňových príjmov a/alebo dodržiavania daňových predpisov obmedzením rozsahu nedostatočného vykazovania miezd; a iv) poskytnutie kotvy pre kolektívne vyjednávanie, najmä pre zraniteľných pracovníkov s nízkou vyjednávacou silou.
Táto obnovená pozornosť je tiež ozvenou rastúceho konsenzu medzi tvorcami politík a akademikmi, že na úrovni stanovenej vo väčšine krajín OECD malo zvyšovanie minimálnej mzdy (dokonca aj veľké) pozitívny vplyv na nízke príjmy, ale žiadny alebo len obmedzený negatívny vplyv na zamestnanosť – komplexný prehľad najnovších dôkazov nájdete v Dube (2019). Okrem toho čoraz viac dôkazov v krajinách OECD o výraznej monopolnej sile, t. j. o moci firiem jednostranne určovať mzdy, čo vedie k neefektívne nízkej úrovni zamestnanosti a miezd, posilnilo argumenty za zvýšenie minimálnej mzdy tam, kde je príliš nízka, alebo zaviesť minimálnu mzdu tam, kde neexistuje, najmä ak sa na pracovníkov nevzťahuje účinné kolektívne vyjednávanie.
Vzhľadom na to, že inflácia vo väčšine krajín OECD dosiahla úroveň, akú sme za posledné štyri desaťročia nezažili, a zasiahla neúmerne zasahuje najzraniteľnejšie domácnosti s nízkymi príjmami, môže sa minimálna mzda stať ešte dôležitejším nástrojom na ochranu životnej úrovne nízkopríjmových pracovníkov a zároveň na udržanie inflácie a verejných financií pod kontrolou. Okrem zvýšenia minimálnej mzdy je potrebné zmobilizovať aj iné nástroje na ochranu príjmov zraniteľných domácností, od rokovaní so sociálnymi partnermi a medzi nimi až po cielené a dočasné energetické bonusy až po dávky v zamestnaní a iné sociálne transfery. Zamestnanci nemôžu absorbovať náklady inflácie sami. Nemôžu to urobiť ani podniky alebo vlády.
Rozsiahla, ale heterogénna inštitúcia
V súčasnosti má 30 z 38 krajín OECD zavedenú zákonnú minimálnu mzdu (obrázok 1, panel A) a minimálna mzda existuje aj vo väčšine rozvíjajúcich sa ekonomík mimo OECD. V 8 krajinách OECD bez (Rakúsko, Dánsko, Fínsko, Island, Taliansko, Nórsko, Švédsko a Švajčiarsko) obsahujú kolektívne zmluvy na úrovni odvetví alebo povolaní de facto minimálne mzdy pre veľkú časť pracovnej sily.
Vo Švajčiarsku však päť kantónov (napr. miestne oblasti ako Ženeva a Bazilej) zaviedlo aj zákonnú minimálnu mzdu pre celý kantón.
Hrubé úrovne minimálnej mzdy vyjadrené ako podiel mediánu miezd (tzv. “Kaitzove koeficienty”) sa v jednotlivých krajinách výrazne líšia. V oblasti OECD sa pohybovali od menej ako 30 % mediánu mzdy na plný úväzok v Spojených štátoch až po 70 % a viac v Türkiye, Čile, Kostarike a Kolumbii v roku 2021.
Priemer v oblasti OECD na úrovni 55 % sa za posledných 15 rokov zvýšil zo 48 % v roku 2005, a to v kontexte mierneho celkového rastu miezd. V období rokov 2005 – 21 skutočne došlo k výrazným pohybom smerom nahor v približne polovici krajín OECD, najmä v krajinách strednej a východnej Európy. Napriek tomu pomer minimálnej mzdy k priemernej mzde klesol v Austrálii (-5,9 %), Belgicku (-3,6 %), Francúzsku (-6 %), Maďarsku (-1 %), Turecku (-3,8 %) a Spojených štátoch (-2,6 %), čo odráža obdobia zmrazenia nominálnej hodnoty minimálnej mzdy1 alebo úpravy smerom nahor, ktoré boli nižšie ako vývoj mediánu miezd. Jedinou krajinou OECD, kde sa minimálna mzda v nominálnom vyjadrení klesla, bolo Grécko2 , kde sa minimálna mzda v nominálnom vyjadrení znížila o 22 v rokoch 2011 až 20123 a zmrazená až do februára 2019, keď bola zvýšená o 11 %.
