OECD: päť princípov komunikácie s verejnosťou
PARÍŽ – Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) zverejnila päť princípov komunikácie s verejnosťou v prvej správe na danú tému. Sú to:
- 1. posilniť funkciu verejnej komunikácie stanovením vhodných mandátov a vypracovaním stratégií na usmerňovanie poskytovania komunikácie v službách politických cieľov a zásad otvorenej vlády transparentnosti, integrity, zodpovednosti a účasti zainteresovaných strán; a v čo najväčšej možnej miere ho oddeliť od politickej komunikácie.
- 2. Inštitucionalizovať a profesionalizovať komunikačné jednotky tak, aby mali dostatočnú kapacitu, a to aj začlenením potrebných zručností a špecializácií, ktoré vedú k transformácii oblasti, a zabezpečením primeraných ľudských a finančných zdrojov.
- 3. Prechod na informovanejšiu komunikáciu založenú na merateľných politických cieľoch a založenej na dôkazoch prostredníctvom získavania poznatkov o správaní, vnímaní a preferenciách rôznych verejnosti a hodnotenia jej činností na základe metriky vplyvu.
- 4. Využite potenciál digitálnych technológií, ale zodpovedne: Digitálne nástroje, údaje a umelá inteligencia môžu uľahčiť väčšiu angažovanosť a začlenenie, ak sa používajú eticky a s ohľadom na súkromie.
- 5. Bojujte proti dezinformáciám a dezinformáciám. Vláda musí byť vybavená na to, aby predchádzala a odhaľovala chyby a dezinformácie prostredníctvom jasných postupov a usmernení.
Prvá správa OECD o verejnej komunikácii: Globálny kontext a cesta vpred skúma štruktúry verejnej komunikácie, mandáty a postupy centier vlád a ministerstiev zdravotníctva zo 46 krajín na základe prieskumov understanding public communication v roku 2020. Analyzuje, ako táto dôležitá funkcia vlády prispieva k lepším politikám a službám, väčšej dôvere občanov a v konečnom dôsledku k silnejším demokraciám v čoraz zložitejšom informačnom prostredí. Zameriava sa na úlohu, ktorú môže verejná komunikácia zohrávať pri reagovaní na výzvy, ktoré predstavuje šírenie dezinformácií a dezinformácií, a pri budovaní odolnejších mediálnych a informačných ekosystémov. Takisto podporuje strategickejšie využívanie komunikácie vládami, a to tak s cieľom sledovať politické ciele a podporovať otvorenejšie vlády tým, že poskytuje rozsiahle mapovanie trendov, medzier a získaných poznatkov. Napokon zdôrazňuje priekopnícke úsilie o prechod na profesionalizáciu vládnej komunikačnej funkcie a identifikuje oblasti ďalšieho výskumu na podporu tohto prechodu.
