OECD: dostať sa do strednej triedy ako problém

Veľkosť strednej triedy vo väčšine vyspelých krajín klesá. Podľa nedávnej správy Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) je pre zástupcov každej ďalšej generácie čoraz ťažšie preniknúť do jej radov. Vo väčšine krajín OECD sa priemerné príjmy v posledných desiatich rokoch sotva zvýšili, zatiaľ čo životné náklady strednej triedy rástli rýchlejšie ako inflácia.

Nová správa OECD s názvom „Pod tlakom: obmedzená stredná trieda“. Treba poznamenať, že takmer dve tretiny obyvateľov krajín OECD sa považujú za strednú triedu. Z pohľadu ekonómov sa do neho dostávajú domácnosti s príjmom 75 – 200% mediánu v krajine. Od polovice 80. rokov do polovice roka 2010 sa podiel tejto kategórie na celkovom počte obyvateľov OECD znížil zo 64% na 61% (šírenie v jednotlivých krajinách sa pohybuje od 50% do 70%). Napríklad v Mexiku sú domácnosti s príjmom od 3,8 tisíc dolárov do 10 tisíc dolárov ročne v strednej triede, v Luxembursku – od 26,5 tisíc dolárov do 70,6 tisíc dolárov ročne.

OECD poznamenáva, že táto skupina klesá s každou novou generáciou: ak medzi baby boomu tohto stavu, medzi 20 a 30 rokov dosiahol 70% občanov, potom medzi tisícročia len 60%. Ekonomický vplyv strednej triedy, ktorý bol predtým považovaný za „ťažisko“ ekonomiky, tiež poklesol: pred 30 rokmi boli celkové príjmy strednej triedy štyrikrát vyššie ako príjmy najbohatšej vrstvy, teraz menej ako trikrát. Vo väčšine krajín OECD sa priemerné príjmy v posledných desiatich rokoch sotva zvýšili: rast o 0,3% ročne – o tretinu menej ako príjem najbohatších 10%. V USA sa tržby top 1% za 30 rokov takmer zdvojnásobili.

Životné náklady strednej triedy, vrátane takých atribútov ako dobré bývanie, vzdelanie a medicína, rástli rýchlejšie ako inflácia. Najväčšou výdavkovou položkou zostáva bývanie: približne tretina reálnych príjmov sa na ňu vynaloží v porovnaní s štvrtinou v 90. rokoch. Za posledných 20 rokov vzrástli náklady na bývanie trikrát rýchlejšie ako priemerný príjem domácností. Rastúce kvalifikačné požiadavky tiež nútia rodičov investovať viac do vzdelávania detí, pričom náklady na vzdelávacie služby rastú. Výsledkom je, že viac ako 20% domácností strednej triedy vynakladá viac, než zarobí, a 11% je v priemere pripísaných v priemere v OECD, čo je viac ako chudobných a bohatých skupín.

Mnohým zo súčasných zástupcov strednej triedy hrozí, že sa čoskoro ocitnú vonku: každá siedma, ktorá sa skladá z priemerných 60% obyvateľstva v rozsahu distribúcie nehnuteľností, bude v najbližších štyroch rokoch v dolných 20%.

Vyhliadky trhu práce sú pre strednú triedu tiež nepriaznivé: každý šiesty pracovník s priemerným príjmom má špecialitu, ktorá je pod hrozbou automatizácie (medzi nízko platenými, jeden z piatich, medzi vysoko platenými, každý desiaty).

V OECD robia na základe týchto údajaov záver: na pomoc strednej triede musia vlády zlepšiť svoj prístup ku kvalitným verejným službám a poskytnúť im lepšiu sociálnu ochranu. Stimulácia by mala byť zameraná na zvýšenie ponuky dostupného bývania pre občanov so stredným príjmom, na individuálne granty, finančná podpora pre úvery a daňové úľavy pre domácich kupujúcich (v krajinách s vysokou úrovňou hypotekárneho dlhu – na zmiernenie podmienok dlhu). Okrem toho na pozadí nahradenia tradičných povolaní strednej triedy dočasnými a nestálymi pracovnými miestami by sa investície mali zamerať na odborné vzdelávanie a prípravu. V OECD sa tiež odporúča, aby sa sociálne poistenie a kolektívne zmluvy rozšírili na čiastočne, dočasne a samostatne zárobkovo činné osoby a hlavné daňové zaťaženie by sa malo presunúť z príjmu z práce na príjem z kapitálu, nehnuteľností a dedičstva, ako aj z rozsahu dane z príjmov fyzických osôb progresívnejšie.