OECD a FAO zdôrazňujú dôležitosť mieru zmien v agropotravinárstve kvôli zabezpečeniu potravín
RÍM / PARÍŽ – Agropotravinársky sektor čelí v budúcom desaťročí výzvam, najmä potrebe udržateľným spôsobom nasýtiť rastúcu populáciu, vplyvom klimatickej krízy a hospodárskym dôsledkom a prerušeniam dodávok potravín v súvislosti s vojnou na Ukrajine,
Vyplýva zo správy, ktorú dnes zverejnili Organizácia Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) a Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD).
Poľnohospodársky výhľad OECD-FAO na roky 2022 – 2031 sa zameriava na hodnotenie strednodobých vyhliadok trhov s poľnohospodárskymi komoditami. Zistenia správy podčiarkujú kľúčovú úlohu dodatočných verejných výdavkov a súkromných investícií do výroby, informačných technológií a infraštruktúry, ako aj ľudského kapitálu na zvýšenie poľnohospodárskej produktivity.
Ceny poľnohospodárskych produktov vyhnalo nahor množstvo faktorov vrátane oživenia dopytu po vypuknutí pandémie COVID-19 az toho vyplývajúceho prerušenia dodávok a obchodu, zlého počasia u kľúčových dodávateľov a rastúcich výrobných a prepravných nákladov, ktoré sa v poslednom čase ešte viac prehĺbili neistoty týkajúce sa vývozu poľnohospodárskych výrobkov z Ukrajiny a Ruska, oboch kľúčových dodávateľov obilnín. Úloha Ruska na trhoch s hnojivami tiež znásobila už existujúce obavy o ceny hnojív a krátkodobú produktivitu.
Správa poskytuje krátkodobé hodnotenie toho, ako môže vojna ovplyvniť globálne poľnohospodárske trhy a potravinovú bezpečnosť. Zdôrazňuje hlavné riziká pre kľúčové komoditné trhy: rovnovážne ceny pšenice by mohli byť 19 % nad úrovňami pred konfliktom, ak Ukrajina úplne stratí svoju exportnú kapacitu, a o 34 % vyššie, ak by navyše ruský export predstavoval 50 % normálneho množstva.
Scenár simulujúci vážny výpadok exportu z Ukrajiny a Ruska v rokoch 2022/23 a 2023/24 a za predpokladu, že nebude reagovať globálna produkcia, naznačuje ďalší nárast počtu chronicky podvyživených ľudí vo svete po pandémii COVID-19.
„Bez mieru na Ukrajine sa budú problémy potravinovej bezpečnosti, ktorým svet čelí, naďalej zhoršovať, najmä pre najchudobnejších na svete,“ povedal generálny tajomník OECD Mathias Cormann. „Okamžité ukončenie vojny by bolo najlepším výsledkom pre ľudí v Rusku aj Ukrajinu a pre mnohé domácnosti na celom svete, ktoré trpia prudkým nárastom cien spôsobeným vojnou.“
„Tieto rastúce ceny potravín, hnojív, krmív a palív, ako aj sprísňujúce sa finančné podmienky šíria ľudské utrpenie po celom svete,“ povedal generálny riaditeľ FAO QU Dongyu. „Odhaduje sa, že v roku 2023 by mohlo celosvetovo čeliť chronickej podvýžive ďalších 19 miliónov ľudí, ak zníženie globálnej produkcie potravín a dodávok potravín z hlavných exportujúcich krajín vrátane Ruska a Ukrajiny povedie k zníženiu dostupnosti potravín na celom svete.
Pri riešení bezprostredných problémov by globálne spoločenstvo nemalo stratiť zo zreteľa potrebu pracovať na dosiahnutí Agendy 2030 a cieľov trvalo udržateľného rozvoja (SDG). Podľa Výhľadu sa predpokladá, že celosvetová spotreba potravín, ktoré sú hlavným využívaním poľnohospodárskych komodít, sa bude v nasledujúcom desaťročí každoročne zvyšovať o 1,4 % a bude poháňaná najmä rastom populácie. Väčšina dodatočného dopytu po potravinách bude aj naďalej pochádzať z krajín s nízkymi a strednými príjmami, zatiaľ čo v krajinách s vysokými príjmami bude dopyt obmedzený pomalým rastom populácie a saturáciou spotreby na obyvateľa niekoľkých skupín potravinových komodít. Strava v krajinách s nízkymi príjmami však pravdepodobne zostane z veľkej časti založená na základných potravinách a spotreba potravín sa nezvýši dostatočne na to, aby do roku 2030 splnila cieľ nulového hladu.
Očakáva sa, že v nasledujúcom desaťročí sa celosvetová poľnohospodárska produkcia zvýši o 1,1 % ročne, pričom dodatočná produkcia sa bude vyrábať najmä v krajinách so strednými a nízkymi príjmami. Výhľad predpokladá širší prístup k vstupom a ukazuje, že zvýšené investície do technológií, infraštruktúry a odbornej prípravy zvyšujúce produktivitu budú rozhodujúcimi hnacími silami poľnohospodárskeho rastu. Dlhodobé zvyšovanie cien energií a poľnohospodárskych vstupov – ako sú hnojivá – však zvýši výrobné náklady a môže obmedziť rast produktivity a produkcie v nasledujúcich rokoch.
