Obid Chakimov: Sociálno-ekonomické aspekty poslednej ústavnej reformy v Uzbeckej republike

TAŠKENT – O sociálnych a hospodárskych trendoch v Uzbekistane

Podľa aktualizovanej ústavy “Uzbekistan je suverénny, demokratický, právny, sociálny a sekulárny štát s republikánskou formou vlády”.  Prvýkrát v histórii našej krajiny je v ústave zakotvené, že Uzbekistan je sociálny štát.

 

Čo je to sociálny štát?

Sociálny štát je model štátu, ktorého politika je zameraná na prerozdeľovanie bohatstva, príjmov a majetku v súlade so zásadami sociálnej spravodlivosti s cieľom dosiahnuť dôstojnú kvalitu a životnú úroveň každého občana, vyrovnávať sociálne rozdiely a pomáhať tým, ktorí to potrebujú. Pojem “sociálny štát” prvýkrát použil v roku 1850 Lorenz von Stein (aj keď v trochu inej podobe).

Odkazy na sociálny štát možno nájsť v ústavách a iných najvyšších právnych predpisoch mnohých krajín. Predpokladá sa, že práve realizácia myšlienok sociálneho štátu zabezpečila blahobyt západných krajín po druhej svetovej vojne. Ústava Nemecka z roku 1949 vyhlásila Nemecko za “demokratický a sociálny spolkový štát”. Francúzsko je od ústavy z roku 1958 “nedeliteľnou, sekulárnou, sociálnou a demokratickou republikou”. Španielsko je od roku 1978 podľa ústavy “demokratickým, sociálnym a právnym štátom”. Nepriamo je ustanovenie o sociálnom štáte zakotvené v talianskej ústave z roku 1948. Rusko je od roku 1993 podľa ústavy oficiálne vyhlásené za sociálny štát.

Začiatkom osemdesiatych rokov však nadšenie západných krajín pre myšlienky sociálneho štátu opadlo, keďže v politike prevládli liberálne prístupy reaganomiky a thatcherizmu. Ako moderné príklady realizácie myšlienok sociálneho štátu sa zvyčajne uvádzajú severské krajiny, Fínsko, Holandsko, Kanada, Švajčiarsko, Nemecko a Belgicko.

Často sa používajú kvantitatívne kritériá realizácie myšlienok sociálneho štátu, ako je miera chudoby, relatívny vplyv sociálnych programov na mieru chudoby a podiel výdavkov na sociálne programy na HDP.

Analýza trendov sociálnej politiky v Uzbekistane, najmä v posledných rokoch, ukazuje, že, po prvé, obyvatelia Uzbekistanu majú z ideologického hľadiska blízko k myšlienke sociálneho štátu a sociálnej spravodlivosti a po druhé, že sociálna politika krajiny v posledných rokoch bola formovaná paradigmou ideí sociálneho štátu, teda procesom ich formovania.

Sociálne trendy v Uzbekistane

Uzbekistan mal vždy silnú sociálnu politiku. Počas rokov nezávislosti sa v Uzbekistane, na rozdiel od mnohých iných krajín, nespochybňovala potreba silnej sociálnej politiky. Prečo tomu tak bolo?

Náš tradičný svetonázor zastával názor, že ľudia si musia navzájom pomáhať a chudobným a slabým, ktorí sa ocitli v ťažkej situácii, musia poskytnúť podporu tí, ktorí ju môžu poskytnúť: susedia, spoločnosť. Preto je pojem sociálnej spravodlivosti, sociálneho štátu, dôležitou súčasťou nášho národného názoru. V minulosti však bola schopnosť štátu uskutočňovať silnú sociálnu politiku obmedzená, pretože v dôsledku nedostatočného tempa hospodárskeho rastu nebol dostatok daňových príjmov na pokrytie sociálnych nákladov.

V posledných rokoch však hospodárstvo vďaka uskutočneným reformám dynamicky rástlo, čo umožnilo vyčleniť viac prostriedkov na sociálne úlohy. Kým v roku 2018 predstavovali výdavky krajiny na sociálnu politiku 35 biliónov SUM, v roku 2019 to bolo 61,3 bilióna SUM, v roku 2020 to bolo 74,2 bilióna SUM, v roku 2021 to bolo 85,3 bilióna SUM a v roku 2022 to bolo 105,5 bilióna SUM. A to umožnilo v posledných piatich rokoch dôsledne posilňovať sociálnu politiku.

Vďaka realizácii štátnych programov na odborné vzdelávanie ľudí a na podporu podnikania priamo v makhalách sa 1 milión ľudí vymanil z chudoby.

Podľa prieskumu, ktorý uskutočnil CERC, Štatistický úrad pri prezidentovi a Svetová banka, sa miera chudoby v Uzbekistane v roku 2022 znížila približne o 3 % v porovnaní s predchádzajúcim rokom a tvorila 14,1 % (v roku 2021 to bolo 17 %). Takzvaný Giniho koeficient, teda index príjmovej nerovnosti, klesol v roku 2022 v Uzbekistane na 0,327 oproti 0,329 v roku 2021, čo naznačuje, že majetkové rozvrstvenie s prehlbovaním trhových vzťahov je Uzbekistanu vlastné tak ako inde vo svete, ale je pomerne mierne, čo naznačuje inkluzívny prístup vo vládnej politike.

Práve aktívna sociálna politika najlepšie prispieva k rozvoju ľudského potenciálu a pozitívny vývoj v tomto smere už zaznamenali aj hodnotenia medzinárodných organizácií. V globálnom inovačnom indexe sa Uzbekistan v roku 2020 umiestnil na 93. mieste, v roku 2021 na 86. mieste a v roku 2022 na 82. mieste. V indexe kvality ľudského kapitálu v oblasti vzdelávania získal Uzbekistan v roku 2020 0,729 % a umiestnil sa na 106. mieste zo 189 krajín. A v indexe sociálneho pokroku, ktorý zohľadňuje základné potreby ľudského rozvoja, blahobyt a príležitosti, sa Uzbekistan v rokoch 2020 až 2022 posunul o 11 miest a umiestnil sa na 91. mieste zo 169 krajín, pričom predstihol Čínu, ktorá sa umiestnila na 94. mieste.

Dodržiavať ústavný status

V posledných rokoch mal teda Uzbekistan všetky potrebné predpoklady na vytvorenie sociálneho štátu a zakotvenie tohto statusu v ústave. Navyše tento status nesmie byť zakotvený len slovami, ale musí byť potvrdený v praxi, a to tak sociálnou politikou, ktorú štát vykonáva, ako aj už existujúcimi úspechmi vo všetkých oblastiach spoločenského života, inak nebude vzbudzovať dôveru ani v krajine, ani v zahraničí. A to, čo sa dosiahlo v posledných rokoch, už umožňuje zakotviť tento status v ústave.

V prejave prezidenta k Olij Mažlisu a k ľudu Uzbekistanu z 20. decembra minulého roka bol vytýčený cieľ vybudovať nový Uzbekistan na princípe “sociálneho štátu”, vytvoriť rovnaké príležitosti pre ľudí na realizáciu ich potenciálu a nevyhnutné podmienky pre dôstojný život a zníženie chudoby. Prezident pritom navrhol, aby ústava odrážala povinnosti štátu: zabezpečiť obyvateľstvu bývanie, posilniť ekonomické a duchovné základy rodiny, vytvoriť podmienky pre plnohodnotný rozvoj detí, podporovať osoby so zdravotným postihnutím a chrániť ľudské zdravie a životné prostredie.

Je potrebné poznamenať, že prakticky všetky atribúty a funkcie sociálneho štátu sa odrážajú v aktualizovanej ústave. Obsahuje ustanovenia zamerané na podporu sociálne slabších kategórií obyvateľstva, zmierňovanie sociálnej nerovnosti v spoločnosti, vytváranie dôstojných životných podmienok a posilňovanie sociálnej zodpovednosti štátu voči svojim občanom, aby nikto nezostal pozadu.

Štát a súkromné vlastníctvo

Keďže ekonomika je základom a má prednosť pred politikou, zamerajme sa na ekonomické aspekty novej ústavy podrobnejšie. Nová verzia ústavy, ktorá bude predložená na referendum, výrazne posilňuje ústavné mechanizmy na zabezpečenie rozvoja trhových vzťahov, ochrany súkromného vlastníctva, podnikania a sociálnej orientácie trhovej ekonomiky.

Hospodárska časť súčasnej ústavy, ktorá bola prijatá v roku 1992, bola pomerne vágna, keď uvádzala nasledovné. “Základom ekonomiky Uzbekistanu, zameranej na rozvoj trhových vzťahov, je vlastníctvo v jeho rôznych formách. Štát zaručuje slobodu hospodárskej činnosti, podnikania a práce a právnu ochranu všetkých foriem vlastníctva. Súkromné vlastníctvo je spolu s ostatnými formami vlastníctva nedotknuteľné a chránené štátom”. Ako vidieť z formulácií, majú všeobecný charakter a zďaleka nevymedzujú konkrétne funkcie a povinnosti štátu v uvedených otázkach. Napríklad hospodárstvo je len “zamerané na rozvoj trhových vzťahov” a nie je jasné, aké sú tu funkcie štátu a aké sú ústavné záruky.

Na druhej strane nové znenie referenda všetky tieto otázky jasne definuje. Štát vytvára podmienky pre rozvoj trhových vzťahov a spravodlivej hospodárskej súťaže. Súkromné vlastníctvo je nedotknuteľné a ústava zakotvuje mechanizmy na zabezpečenie jeho spoľahlivej ochrany. Stanovuje, že vlastníka nemožno zbaviť majetku inak ako v prípadoch a postupom ustanoveným zákonom a na základe rozhodnutia súdu (článok 65).

Toto znenie jasne vymedzuje úlohu štátu pri rozvoji trhových vzťahov, ktorá spočíva vo vytváraní potrebných podmienok na tento účel. Tu treba poznamenať, že v posledných rokoch sa postupne zavádzali hlboké reformy. Výrazne sa posilnili aj ústavné záruky súkromného vlastníctva. Aj v tomto smere sa v posledných rokoch vykonalo veľa práce, prijali sa a doplnili početné legislatívne akty na zabezpečenie spoľahlivej súdnej ochrany súkromného vlastníctva.

Rozšírenie slobody podnikania

Okrem toho sa v aktualizovanej ústave výrazne rozšíril blok otázok priamo súvisiacich s hospodárskou sférou. Odráža význam priaznivého investičného a podnikateľského prostredia pre normálny hospodársky rozvoj a zodpovednosť štátu za jeho tvorbu (“štát zabezpečuje priaznivé investičné a podnikateľské prostredie”). Rozširujú sa práva a slobody podnikateľskej činnosti (“podnikatelia majú v súlade s právnymi predpismi právo vykonávať akúkoľvek činnosť a samostatne si zvoliť jej smer”), čo sa v súčasnej ústave neodrážalo.
Okrem toho sú v ústave uvedené záruky odstránenia akýchkoľvek prekážok podnikateľskej činnosti v našej krajine (“na území Uzbeckej republiky je zaručená jednota hospodárskeho priestoru a voľný pohyb tovaru, služieb, pracovných síl a finančných zdrojov”). Toto ústavné ustanovenie si vyžiadali skutočnosti, že podnikatelia sa stretávali s administratívnymi prekážkami, keď sa pokúšali predávať svoj tovar, a občania sa stretávali s administratívnymi prekážkami, keď sa pokúšali pracovať v iných častiach krajiny.

Nová verzia ústavy reflektuje aj problematiku boja proti monopolom a obmedzovania monopolizmu (“monopolné aktivity sú regulované a obmedzované zákonom” (čl. 67)). Zahrnutie týchto noriem do nového znenia ústavy poskytne pevný základ pre nerušený výkon podnikateľskej činnosti a bude mať pozitívny vplyv aj na rozvoj podnikateľského prostredia v Uzbekistane.

Súkromné vlastníctvo pôdy

Jedným z najvýznamnejších výdobytkov aktualizovanej ústavy je aj ústavné zakotvenie práva na súkromné vlastníctvo pôdy, o ktorého zavedení sa diskutovalo desaťročia od deväťdesiatych rokov. Článok 68 novej verzie tak zakotvuje pravidlo, že “pôda môže byť v súkromnom vlastníctve za podmienok a spôsobom ustanoveným zákonom, ktorý zabezpečí jej racionálne využívanie a ochranu ako národného bohatstva.

Ekonomický význam tejto normy je veľmi dôležitý, pretože pôda sa stáva prvkom hospodárskych vzťahov a môže sa aktívne využívať ako operatívny nástroj obchodných vzťahov na trhu s nehnuteľnosťami, pri získavaní úverov, ako zábezpeka atď. čo prispieva k rastu kapitalizácie príslušných trhov súvisiacich s pozemkovými vzťahmi a v konečnom dôsledku k rastu hospodárstva ako celku. Okrem toho zavedenie tohto ustanovenia umožňuje zakotviť v ústave právo občanov a podnikateľských subjektov vlastniť pôdu, čo následne poslúži na pevnú ochranu a zabezpečenie práv vlastníkov, ako aj na zakotvenie ich povinnosti zaobchádzať s pôdou s náležitou starostlivosťou.

Pri posudzovaní významu zavedenia tohto ustanovenia do ústavy treba mať na pamäti, že pozemkové reformy patria medzi najzložitejšie a najdôležitejšie reformy vo svetovej praxi. Svedčia o tom skúsenosti krajín juhovýchodnej Ázie (Čína, Japonsko, Južná Kórea) a krajín SNŠ (Kazachstan a Azerbajdžan). Uzbekistan pritom v súčasnosti práve začína kardinálnu pozemkovú reformu, pričom v posledných rokoch urobil v tomto smere dôsledné kroky zavedením práva na súkromné vlastníctvo pôdy do legislatívy. A práve zakotvenie práva na súkromné vlastníctvo pôdy na ústavnej úrovni je kľúčovým krokom k napredovaniu pozemkovej reformy a pevným právnym základom pre jej ďalšiu realizáciu.

Záverom

Na záver je potrebné povedať nasledovné. Ako ukazujú celosvetové skúsenosti, chudobné krajiny s nedostatočne rozvinutými a modernizovanými ekonomikami si nemôžu dovoliť dostatočne silné sociálne politiky. Krajiny s dynamickými ekonomikami si ju dovoliť môžu. Dynamická ekonomika si však na druhej strane vyžaduje vzdelané ľudské zdroje, t. j. zlepšenie kvality ľudského kapitálu obyvateľstva. To sa bez silnej sociálnej politiky nezaobíde. To vysvetľuje povojnový prechod západných krajín na politiku sociálneho štátu, ktorá im priniesla výrazný náskok pred ostatnými krajinami sveta v hospodárskom a ľudskom rozvoji.
Uzbekistan je teraz, po šiestich rokoch dynamických reforiem, v rovnakej situácii ako vyspelé krajiny v povojnovom období. Dynamická ekonomika generuje dostatočné príjmy na zvýšenie sociálnej ochrany, ale bez zlepšenia kvality ľudského kapitálu bude ďalší hospodársky rast čoraz problematickejší, keďže hospodárstvo už teraz pociťuje nedostatok kvalifikovaných pracovníkov.

Preto sa v súčasnosti stáva najvyššou prioritou nasmerovať potrebné úsilie a zdroje na riešenie sociálnych otázok, posilnenie sociálnej ochrany, zlepšenie kvality zdravotnej starostlivosti a vzdelávania a prípravu ľudských zdrojov pre čoraz zložitejšie modernizované hospodárstvo nielen dneška, ale aj budúcnosti.

Inými slovami, na základe globálnych vývojových trendov je prechod Uzbekistanu na model sociálneho štátu na ústavnej úrovni veľmi aktuálny a aktuálny práve v tomto momente jeho dynamického rozvoja.

(Obid Chakimov, riaditeľ Centra ekonomických štúdií a reforiem Kancelárie prezidenta)