Obchodná vojna medzi USA a Čínou pokračuje
Americký prezident Donald Trump nariadil ďalšie 300 miliárd dolárov zvýšenie cla na tovar z Číny. Uviedol to obchodný zástupca Spojených štátov Robert Lightheiser, uvádza agentúra Reuters.
Vysvetlil, že na pokyn prezidenta Spojených štátov sa začal proces zvyšovania ciel na všetky zostávajúce dovozy z Číny. Skôr, 11. mája 2019, Donald Trump oznámil, že v závislosti od pokroku v rokovaniach s Čínou, americká strana môže zrušiť clá na množstvo čínskeho tovaru. Poznamenal, že Spojené štáty a Čína v uplynulých dvoch dňoch viedli úprimné a konštruktívne rokovania o stave obchodných vzťahov medzi krajinami a hovorili o veľmi silných vzťahoch s predsedom ČĽR Xi Ťinpingom. Dňa 8. mája 2019 sa Spojené štáty rozhodli zvýšiť clá na čínske výrobky vo výške 200 miliárd USD z 10 na 25 percent. Dôvodom je, že Washington nazval odmietnutie čínskej strany kompromisom.
Over the course of the past two days, the United States and China have held candid and constructive conversations on the status of the trade relationship between both countries. The relationship between President Xi and myself remains a very strong one, and conversations….
— Donald J. Trump (@realDonaldTrump) May 10, 2019
Donal Trump 9. mája 2019 obvinil Čínu z toho, že porušila obchodnú dohodu a varovala, že ak sa nedosiahne dohoda, Peking bude čeliť clám. V závislosti od pokroku v rokovaniach s Čínou, americká strana môže zrušiť clá na množstvo čínskeho tovaru, povedal americký prezident Donald Trump vo svojom Twitteri.
Thank you. More tariffs please, and you consumers will have to pay more. You are an asshole, you know. https://t.co/V9z9a0w2zj
— Xi Jinping 习近平 (@realXi_Jinping) May 8, 2019
Predtým čínske orgány oznámili, že budú reagovať po rozhodnutí Spojených štátov zvýšiť clá na výrobky dovážané z tejto krajiny, ktoré nadobudli účinnosť 10. mája 2019. Americký prezident 9. mája 2019 obvinil Čínu z narušenia obchodnej dohody a varoval, že ak sa nedosiahne dohoda, Peking bude čeliť clám. Vzhľadom na skutočnosť, že Čína nezahŕňala väčšinu požiadaviek USA do návrhu obchodnej dohody medzi krajinami, sa Washington rozhodol zvýšiť clá z 10 na 25 percent. Okrem toho americký prezident nevylúčil, že čínsky tovar, ktorý predtým nebol zdanený, bude podliehať clám. Čínsky prezident v sociálnej sieti reagoval tak, že Čína môže vystúpiť zo Svetovej obchodnej organizácie.
Svetová obchodná organizácia alebo WTO (World Trade Organization) je medzinárodná organizácia zaoberajúca sa pravidlami obchodu medzi členskými krajinami za účelom odstraňovania tarifných a netarifných prekážok v obchode. Vytvára pravidlá pre medzinárodný obchod a rieši spory medzi jednotlivými členskými štátmi, z ktorých všetky podpísali približne 30 dohôd.
Centrála WTO sa nachádza vo Švajčiarsku v Ženeve. Súčasným generálnym riaditeľom je Brazílčan Roberto Azevedo. Predposledným generálnym riaditeľom bol Pascal Lamy od 1. septembra 2005 do augusta 2013. Pred ním túto pozíciu zastával Supachai Panitchpakdi.
WTO má 159 členov. Medzi posledných zaradených členské štáty patria Tonga (27. júl 2007), Ukrajina (16. máj 2008), Kapverdy (23. júl 2008), Čierna hora (29. apríl 2012), Samoa (10. máj 2012), Rusko (22. august 2012), Vanuatu (24. august 2012).
Kick China out of WTO if you are man enough. https://t.co/MDDltLdZrB
— Xi Jinping 习近平 (@realXi_Jinping) May 10, 2019
Obchodná vojna medzi Čínou a Spojenými štátmi začala v januári minulého roka zavedením ciel na práčky a solárne panely. Následne sa vyššie clá rozšírili na mnohé tovary vrátane európskych. V decembri 2018 sa Trump a Xi Jinping dohodli, že do marca nebudú zavádzať nové clá.
Americká asociácia producentov sóje zverejnila 7. mája informačnú správu, v ktorej trvá na zrušení vládneho plánu na zvýšenie ciel na čínsky tovar. Združenie vyjadrilo nádej, že Washington spolu s Čínou vytvoria priaznivejšie obchodné vzťahy prostredníctvom rokovaní. Gary Shapiro, predseda Americkej asociácie spotrebiteľských technológií (Gary Shapiro), povedal, že náhly nárast ciel na 25% by „narušil trhový poriadok a poškodil americké podniky“.
David French, senior viceprezident pre vládne záležitosti Národnej maloobchodnej federácie Spojených štátov, poznamenal, že náhle zvýšenie sadzieb by vážne poškodilo americké podniky, „americkí spotrebitelia budú čeliť vyšším cenám a pracovné príležitosti v krajine sa znížia“.
Fotografia rodiny farmárov v Kasase. Prameň: http://kansasfarmfoodconnection.org/
Podľa amerického denníka The Wall Street Journal budú mať vyššie clá veľký vplyv na bežných amerických spotrebiteľov, pretože ovplyvnia množstvo spotrebného tovaru. Štúdia, ktorú uskutočnili ekonómovia v Federálnej rezervnej banke v New Yorku, Columbia University a Princeton University, konštatovala, že zvýšenie sadzieb americkou vládou, vrátane ocele, hliníka, solárnych panelov a dovážaných výrobkov z Číny, bude mať negatívny vplyv na amerických spotrebiteľov a spotrebiteľov. podnikov, bude ich daňové zaťaženie úplne klesať. Toto opatrenie bude znamenať, že mesačný americký kupujúci stratí 1,4 miliardy dolárov.
Pod útokom budú aj americkí poľnohospodári, ktorí budú vážne postihnutí prostriedkami na ich živobytie. V roku 2018 poklesol čistý príjem z poľnohospodárstva v Spojených štátoch o 12%, ceny sójových bôbov, bravčového mäsa, mliečnych výrobkov a pšenice výrazne poklesli a ceny zariadení naďalej rástli, čo spôsobilo výrazné zníženie ziskov.
Predstaviteľ štvrtej generácie farmárov na farme Bismarck v americkom štáte Kansas Lowell Neitzel v rozhovore pre médiá uviedok, že v dôsledku zvýšenia ciel, v minulom roku jeho farmy zažili “ťažké hospodárske obdobie”. Minulý rok americká vláda oznámila vyčlenenie 12 miliárd dolárov na poľnohospodárske dotácie na pomoc farmám, ktoré utrpeli v dôsledku napätia na trhu. Nitzel povedal, že dotácie boli prijaté, ale neporovnali sa so strateným trhom a zníženými príjmami. V roku 2019 by obchodná vojna mohla znížiť obchodnú bilanciu v poľnohospodárskom sektore na najnižšiu úroveň od roku 2007, pričom jedným z dôvodov je „očakávaný pokles vývozu do Číny“.
Obchodné napätie medzi dvoma najväčšími ekonomikami na svete vyvolalo obavy z rastu svetového hospodárstva. Medzinárodný menový fond (MMF) a Svetová banka (WB) nedávno znížili svoju prognózu globálneho rastu. Svetová obchodná organizácia (WTO) znížila svoju prognózu z 3,7% na 2,6%, čo je najnižšia hodnota za posledné tri roky. Zástupca riaditeľa výskumného oddelenia MMF Jan-Maria Milesi-Ferretti poznamenal, že zvyšujúce sa obchodné prekážky by ohrozili globálny dodávateľský reťazec. Obchodná politika USA a súvisiaci nárast napätia je podľa nej jednou z najdôležitejších hrozieb, ktorým čelí súčasné svetové hospodárstvo.
