NKÚ: okamžitú opravu si vyžaduje 1 154 mostov

BRATISLAVA  – Súčasný systém komplexnej opravy mostov je nastavený neúčinne.

Nedostatočné financovanie modernizácie mostných objektov vedie k ďalšiemu zhoršovaniu ich stavu a dlhodobým uzávierkam ciest. „Odstavenie mostu z prevádzky pritom predstavuje významnú ekonomickú, sociálnu, ale aj ekologickú záťaž pre dotknuté územie. Bezpochyby to má negatívny dopad nielen na rozpočet samosprávnych inštitúcií, ale mimoriadna situácia sa výrazne dotýka aj rodinných rozpočtov ľudí, ktorí žijú v danom regióne“, konštatuje to Ľubomír Andrassy podpredseda NKÚ SR na základe výsledkov kontroly údržby a rekonštrukcie mostov na cestách II. a III. triedy, ktoré vlastnia samosprávne kraje.

Z takmer 5 400 mostov je až 1 154 objektov v troch najhorších kategóriách a vyžadujú si okamžitú opravu. Krajské samosprávy, ktoré sú za stav mostov zodpovedné, zrekonštruujú v priebehu roka približne 22 z nich, pričom z hľadiska udržateľnosti by malo byť toto číslo takmer trojnásobne vyššie. Z pohľadu národných kontrolórov je nevyhnutné prijať na národnej úrovni stratégiu, ktorá zadefinuje systém viaczdrojového financovania modernizácie cestnej infraštruktúry, vrátane mostných objektov. Dnešný model totiž počíta len s vlastnými finančnými zdrojmi vyšších územných celkov či mimoriadnou podporou z európskych fondov, pričom tento stav nie je neudržateľný a v blízkej budúcnosti hrozí kolaps na viacerých kľúčových cestných ťahoch nielen regionálneho, ale tiež celoslovenského významu.

	Spolu	BA	BB	KE	NR	PO	TN	TT	ZA
Počet mostov 2004	5 557	129	1 179	660	531	1 245	640	384	789
Počet mostov 2020	5 395	128	1 030	659	526	1 236	639	383	794

 

Národná autorita pre oblasť kontroly sa v tohtoročnej kontrolnej akcii pozrela na to, ako osem samosprávnych krajov spravuje celkovo 5 395 mostov (pozri tabuľku č.1). Ich hodnota bez pozemkov je bezmála 90 mil. eur a tvorí významnú časť majetku VÚC. Kontrolóri skúmali nastavenie systému údržby a opráv a jeho účinnosť na technický stav za roky 2017- 2019. NKÚ je prvou nezávislou inštitúciou, ktorá skontrolovala odbornú činnosť správcov cestnej infraštruktúry od ich vzniku, pričom zhoršujúci sa stav mostov na cestách II. a III. triedy identifikovali analytici úradu už pred tromi rokmi.

Stav mostov sa dlhodobo zhoršuje

Mosty sú rozdelené do siedmich stupňov podľa stavebno-technického stavu. Kým stupne I.–III. vyjadrujú bezchybný, resp. dobrý stav, stupeň IV. už môže predstavovať riziká do budúcnosti. Stupeň V. –VI. je kritický a mostný objekt si vyžaduje rekonštrukciu, pričom most zaradený do siedmeho stupňa už musí byť uzatvorený. Podľa údajov z cestných databáz klesol za 16 rokov počet mostov v najlepšom stave takmer o polovicu, z 3 498 na 1 763, pričom počet mostov v najhorších stupňoch vzrástol dvojnásobne z 486 na 1 154 (graf). Rozmiestnenie mostov na cestách II. a III. triedy je nerovnomerné. Kým v Prešovskom a Banskobystrickom kraji je v každom vyše tisíc mostov, v Bratislavskom kraji je ich len 130 (tabuľka). Dve tretiny slovenských mostov vo vlastníctve krajov majú viac ako 50 rokov a takmer tretina dokonca viac ako 70 rokov.

Kontrolóri upozorňujú, že stav mostov na cestách II. a III. triedy sa dlhodobo zhoršuje, finančné aj ľudské kapacity na správu mostov sú nedostatočné. Základom správnej starostlivosti o most je kvalitná diagnostika, následná údržba a systematická obnova. Kvôli nedostatočnej starostlivosti správcov sa vyskytli prípady, keď v dôsledku zanedbanej diagnostiky došlo k poškodeniu mosta, hoci oficiálne bol deklarovaný v IV. či V. stupni. Príkladom je most cez vodnú priehradu Ružín, alebo nedávne uzávierky mostov a ciest v obci Sirník či Stupné. Samosprávne kraje dnes nedokážu zabezpečiť nevyhnutné odborné prehliadky, ktoré môžu vykonávať len certifikovaní odborníci (bežná prehliadka ročne, hlavná prehliadka každé štyri roky). Kontrolou bolo zistené, že výsledky prehliadok neboli evidované v informačnom systéme cestnej databanky a tak dáta o stave mostov neboli vždy úplné a správne, čo ovplyvňovalo následné plánovanie a ich údržbu či rekonštrukciu. „Technický stav mostného objektu je potrebné posudzovať nielen vizuálnou prehliadkou, ale aj meraniami s využitím moderných digitálnych prístrojov, ktoré dokážu rýchlo a presne odhaliť skryté chyby, kritické narušenia nosnej konštrukcie, ktoré nie je možné vidieť pri klasickej obhliadke“ približuje Ľ. Andrassy, ktorý zároveň dodáva, že na tomto závere sa zhodli kontrolóri s akademikmi či odborníkmi pôsobiacimi v tejto oblasti.

Kapacity VÚC na údržbu sú nedostatočné

Samosprávne kraje si na výkon správy a údržby komunikácií založili regionálne správy ciest, ako samostatné subjekty, ktorých hlavná činnosť bola naviazaná na verejné rozpočty. Kraje zanedbávali kontrolu týchto organizácií a nezaujímali sa o ich odbornú činnosť či realizáciu stratégií udržateľnej opravy ciest. Vedenie župy ani poslanci tak nemali informácie o tom, či si správcovia plnia svoje povinnosti. Národná autorita pre externú kontrolu pripomína, že vlastníctvo znamená záväzok a povinnosť majetok zveľaďovať, chrániť a zhodnocovať. „Za takmer dvadsať rokov vlastníctva regionálnych ciest sa ich vlastníci, samosprávne kraje nesprávali v súlade s princípmi dobrého hospodára. Ak by doterajší pasívny prístup pokračoval a nebude z pozície štátu stanovený udržateľný model viaczdrojového financovania opravy cestnej infraštruktúry, počet mostov v rizikovom či kritickom stave sa bude len zvyšovať a v konečnom dôsledku na to budú doplácať len vodiči, ktorí musia uzavreté miesta obchádzať cez niekoľko kilometrové obchádzky,“ upozorňuje podpredseda NKÚ.

Správcovia vykonávajú len nevyhnutnú údržbu, stavebné úpravy sa robia zvyčajne len na objektoch v najhoršom stave, podľa objemu dostupných financií. Výnimkou bol Banskobystrický kraj, ktorý v rámci modernizácie cesty rekonštruoval aj všetky mosty v opravovanom úseku komunikácie. Prioritou väčšiny samosprávnych krajov sú len súvislé opravy ciest, ktoré sú pre verejnosť viditeľnejšie. Okrem Žilinského kraja ostatné VÚC nemali účinný systém starostlivosti o mostné objekty, nemali v tejto agende stanovené merateľné ciele či finančné krytie. Žilinský vyšší územný celok vykonával systematickú diagnostiku mostov (polovica z 59 diagnostík mostov na Slovensku bola v tomto kraji) a mal zásobník projektov na opravu mostov v najhoršom stave s nevyhnutnými rozpočtovými nákladmi.

Podľa zistení NKÚ na zabezpečenie cyklickej obnovy mostov je pri priemernej životnosti mosta 100 rokov potrebné obnovovať každoročne jedno percento všetkých mostov na cestách II. a III. triedy, teda minimálne 54 objektov ročne. V skutočnosti sa však opraví len 22 mostov za rok. Vysoký vek a rastúca intenzita dopravy si vyžadujú priebežnú starostlivosť, ktorá je v konečnom dôsledku lacnejšia ako vybudovanie nového mosta po jeho zrútení. Výsledky tejto kontroly zašle predseda NKÚ Karol Mitrík poslancom slovenského parlamentu spolu s výsledkami kontroly stavu mostov na cestách I. triedy, ktorá v súčasnosti prebieha a jej závery budú prístupné pre verejnosť v závere tohto roka.