NKÚ kritizuje operácie s majetkom samospráv

BRTISLAVA – Samosprávy sa príliš ľahkovážne a nevýhodne zbavujú majetku, neuvažujú, či ho nebudú potrebovať do budúcnosti a nesnažia sa predať či prenajať nehnuteľnosti čo najvýhodnejšie. Konštatuje to Najvyšší kontrolný úradu SR (NKÚ).

V ostatných piatich rokoch viac ako dve tretiny predajov či prenájmov nehnuteľného majetku realizovali formou tzv. osobitného zreteľa, ktorý mal byť výnimočným spôsobom, použitým v odôvodnených prípadoch. Vďaka nejasnému výkladu zákona to väčšina obcí a všetky kraje robili nesprávnym spôsobom a namiesto dvojkolového schvaľovania schválili zámer, spôsob predaja i samotný predaj na jednom zasadnutí zastupiteľstva. NKÚ preto odporúča zmenu legislatívy, presnejšiu úpravu využívania inštitútu osobitného zreteľa a prijímanie sankcií pri nedodržaní správneho postupu.

V roku 2020 rozpočet územnej samosprávy dosiahol hodnotu viac ako 6,7 mld. eur, z toho rozpočet obcí viac ako 5,2 mld. eur a vyššie územné celky disponovali 1,5 mld. eur. Kontrolóri sa aj preto v minulom roku pozreli, ako niektoré obce a samosprávne kraje hospodária so svojím majetkom, zamerali sa najmä na využívanie inštitútu tzv. „osobitného zreteľa“ pri predaji či prenájme majetku v období rokov 2016 – 2019. „Právo nakladať s vlastným majetkom podľa svojho uváženia je jednou z najsilnejších právomocí samospráv, nie je však bezbrehé a každý krok spojený s prevodom majetku obce či samosprávneho kraja na iný subjekt je potrebné zvážiť nielen z hľadiska súčasných potrieb, ale najmä s ohľadom na budúcnosť. Samosprávy sa v nedávanej minulosti príliš často a nevýhodne zbavovali majetku, ktorý im dnes chýba na udržateľný rozvoj obce“konštatuje Karol Mitrík predseda slovenských kontrolórov a bývalý primátor Spišskej Novej Vsi.

Národná autorita pre oblasť kontroly upozorňuje, že kým štát ako vlastník nehnuteľného majetku je povinný predávať svoj majetok za primeranú cenu, tak územná samospráva takúto povinnosť nemá a určenie kúpnej ceny je výlučne na rozhodnutí orgánov samosprávy. Pri prevode z dôvodu hodného osobitného zreteľa často chýbalo zdôvodnenie nízkej či doslova symbolickej ceny, len výnimočne kúpna cena zodpovedala trhovým cenám alebo znaleckému posudku, ktorý často ani nebol vypracovaný.

Výsledky kontroly potvrdili, že inštitút dôvodu hodného osobitného zreteľa je dominantnou formou predaja majetku obcí a miest aj vyšších územných celkov. Medzi rokmi 2016 – 2019 ho obce na severe Slovenska využili vo viac ako 66 % prevodov a vyššie územné celky na Slovensku (VÚC) realizovali až 70 % prípadov takýchto prevodov. Zároveň je však podľa NKÚ takýto spôsob najmenej transparentný a často aj finančne nevýhodný pre samotné verejné inštitúcie. Národná autorita pre externú kontrolu upozorňuje, že samosprávy predávajú majetok takpovediac za čo chcú, ako chcú a komu chcú.

„Ak to takto pôjde ďalej, dá sa predpokladať, že v horizonte 20 rokov nebudú vlastniť žiadny, resp. len nezaujímavý nehnuteľný majetok. Hrozí tak, že obce si budú musieť na plnenie svojich úloh prenajímať nehnuteľnosti od súkromných spoločností, ktorým ho teraz predávajú. Zástupcovia občanov, poslanci zastupiteľstiev i samotní primátori či starostovia by mali rozmýšľať pred predajom, či by nebolo lepšie radšej prenajať alebo vypožičať nehnuteľný majetok samosprávy a tak si zachovať vlastníctvo i vlastnícke práva do budúcnosti. Predaný majetok totiž nie je jednoduché získať späť“približuje K. Mitrík.

NKÚ v aktuálnom znení zákona o majetku obcí vidí riziká, najmä kvôli nejasným a nejednoznačne upraveným procesom schvaľovania zámeru a spôsobu prevodu nehnuteľného majetku z dôvodu hodného osobitného zreteľa. Nejasné pravidlá tak v konečnom dôsledku poškodzujú záujmy obce a jej občanov. Zákon nielenže jednoznačne neurčuje, čo to osobitný zreteľ je, ale ponecháva samosprávam v tomto smere absolútne voľnú ruku. Prevod majetku formou osobitného zreteľa mal umožniť verejným inštitúciám riešiť špecifické situácie, ako napr. vysporiadanie majetku malých rozmerov a nízkej hodnoty či v odôvodnených prípadoch podporiť všeobecne akceptovaný verejnoprospešný účel.

Hlavným cieľom má byť, aby z realizovaného prevodu nemali benefity súkromné spoločnosti či jednotlivci, ale pokiaľ možno celá spoločnosť – obyvatelia dotknutej obce, mesta či kraja. „Je to tak vážny inštitút, že na prijatie rozhodnutia treba tri pätiny poslancov zastupiteľstva. Ak chce napríklad majiteľ domu kúpiť niekoľko štvorcových metrov verejného pozemku pri dome, bolo by nelogické, aby päť štvorcových metrov pozemku predávala samospráva niekomu inému v súťaži,“ hovorí predseda národných kontrolórov.

 

Kontrola poukázala na rozdielnu prax vo výklade zákona. Niektoré samosprávy ako napr. Makov, Olešná, Stará Bystrica, Turček či Trstená správne, v súlade s logikou zákona a väčšinovým názorom odbornej verejnosti, schvaľujú prevod svojho nehnuteľného majetku tzv. dvojkolovým systémom. Teda najskôr v obecnom zastupiteľstve schvália zámer a spôsob prevodu nehnuteľnosti z dôvodu osobitného zreteľa, potom tento zámer s jasným odôvodnením výhodnosti tohto riešenia zverejnia minimálne 15 dní, a až následne obecné zastupiteľstvo odsúhlasí samotný prevod majetku. Avšak väčšina obcí a všetky samosprávne kraje si vysvetľujú zákon tak, ako keby dôvod hodný osobitného zreteľa bol zjednodušením predaja majetku a využíva sa v čo najširšom rozsahu.

Vedenie samosprávy bez predchádzajúceho rozhodnutia zastupiteľstva o spôsobe prevodu majetku, len na základe rozhodnutia primátora či župana takýto zámer zverejnilo a až následne zastupiteľstvo schválilo samotný zámer, spôsob prevodu i prevod na jednom zasadnutí. Rizikom, ktoré potvrdila kontrola, je nízka transparentnosť, nedostatočné zdôvodnenie takýchto prevodov a nemožnosť vylúčiť aj možný klientelizmus. Územná samospráva vo svojich zdôvodneniach takmer výlučne uvádzala len záujmy kupujúceho. NKÚ poukazuje na rizikovosť prevodu majetku za symbolickú cenu jedno euro, čím sa obchádza zákaz darovania nehnuteľného majetku. Navyše, predajom majetku pod trhovú cenu poskytuje obec či VÚC kupujúcemu nepriamu peňažnú pomoc v zmysle zákona o štátnej pomoci, z čoho vyplývajú povinnosti, ktoré si obce zvyčajne neplnia. Príkladom dobrej praxe v tom smere, môže slúžiť samospráva Liptovského Mikuláša.

V tejto súvislosti NKÚ odporúča rezortu financií, aby úpravou zákonov o majetku obcí a o majetku VÚC komplexne riešil problematiku prevodu majetku územnej samosprávy z dôvodu hodného osobitného zreteľa, najmä z procesného hľadiska tak, aby pravidla boli jasné a nespochybniteľné. Zároveň odporúča zaviesť sankciu neplatnosti právneho úkonu pri nedodržaní procesných ustanovení zákonov o majetku obcí a o majetku VÚC. Výsledky kontroly ukazujú, že samosprávy sa pri nakladaní s majetkom stále nesprávajú ako dobrý hospodár, ktorý prioritne nakladá s majetkom v prospech rozvoja samosprávy. NKÚ preto pripravil pre samosprávy návod, tzv. dobrú prax, ako postupovať pri predaji či prenájme nehnuteľného majetku.

Infografika: Najvyšší kontrolný úrad SR.