Ľudské zlyhania obchodníkov na finančných trhoch
BRATISLAVA – Finančné trhy, teda trhy s akciami a dlhopismi, ale aj komoditami sú pravidelne vystavované väčším kolísaniam. V dôsledku toho rastie úloha obchodníkov, ktorí operujú s čoraz väčšími sumami. K čomu to môže viesť? Spomeňme si na najzaujímavejšie príbehy.
Nick Leeson
Angličan Nick Leeson sa zvykne uvádzať ako najznámejší príklad obchodníka, ktorý sa dostal z vrcholu až na dno.Začiatkom deväťdesiatych rokov Leeson zarobil pre banku Baring´s veľmi veľké sumy, keď pracoval ako maklér na Singapurskej medzinárodnej devízovej burze (Singapore International Monetary Exchange). Napríklad v roku 1993 dosiahol zisk 10 mil. britských libier. Bola to desatina celkového zisku banky, ktorá dosiahla v tomto roku. Nick Leeson napísal v svojej autobiografickej knihe, že ním hýbala len jediná myšlienka – ako zarobiť…
“Bol som stúpajúcou hviezdou,” napísal. O dva roky neskôr kvôli nemu banka založená Francisom Baringom v roku 1762 zbankrotovala.
Začiatok „konca“ prišiel v roku 1994, keď straty dosahovali desiatky miliónov britských libier (GBP). Olej do ohňa nalialo zemetrasenie v Japonsku. Na jeseň strata dosiahla 208 mil. GBP. Nick Leeson otvoril veľké pozície v termínovaných kontraktoch a opciách na Index Nikkei 225 a japonské štátne dlhopisy. Na vrchole svojich aktivít kontroloval 49 % otvorených pozícií na index Nikkei.
Finančník svoje obchody postavil na predpoklade, že index neklesne pod hranicu 19 000 bodov. Dúfal, že termínované kontrakty naviazané na index stúpnu a podarí sa mu vyrovnať straty. Nick Leeson požiadal o dodatočné financovanie. Šéfovia splnili jeho prosbu, ale vo februári 1995 začali vnútorné vyšetrovanie. Zistilo sa, že všetky straty sú evidované na samostatnom účte označenom mystickým číslom 88888. Audit ukázal, že straty dosiahli 800 mil. libier. Nick Leeson sa dal na útek. Chytili ho v Nemecku. Odtiaľ ho deportovali do Singapuru. Súd ho odsúdil za podvod. Trest znel 6,5 roka väzenia. Prišli ďalšie nepríjemnosti. Rozpadlo sa jeho manželstvo a zistili mu rakovinu.
Dnes 43-ročný Nick Leeson žije v Írsku. Chorobu mu vyliečili. Dnes pracuje ako finančný riaditeľ futbalového klubu Galway United. Hovorí sa, že záujemcovia sa môžu s ním stýkať počas obedňajšej prestávky v jednej z miestnych kaviarní. Banka s menom Barings viac neexistuje. V roku 1995 ju za jednu symbolickú britskú libru holandská International Nederlanden Group (ING).
Yasuo Hamanaka
Yasuo Hamanaka nepriviedol banku k bankrotu, ale stratil dva razy väčšiu sumu. Pracoval ako hlavný obchodník s meďou v banke Sumitomo. Banka kontrolovala približne 5 % svetového obchodu s meďou. Yasuo Hamanaka mal 23-ročné skúsenosti obchodovania s touto komoditou a mal v banke veľmi dobrú reputáciu. V podstate nikto okrem neho nekontroloval operácie Sumitomo s meďou. Dlhé roky činnosť obchodníka s prezývkou Mister 5 % nevyvolávala podozrenia vedenia japonskej banky. Často zostával v práci do tretej hodiny v noci, kedy sa zatvárali trhy v Londýne a New Yorku. Vedenie v ňom videlo profesionála a workoholika, obchodníka, ktorý aspoň na papieri vykazoval vysoké zisky.
Vedenie zobralo na ľahkú váhu fakt, že začiatkom deväťdesiatych rokov sa jeden z obchodníkov sťažoval na neho na Londýnskej burze cenných papierov. Prehliadli to aj regulačné orgány. Sťažnosť prenikla do tlače, ale nikto nič neurobil. Počas desiatich rokov sa mu darilo falšovať účtovné doklady. Viedol dva denníky obchodov. V jednom vykazoval zisky a v druhom evidoval straty, ktoré v moment odhalenia dosiahli 1,8 mld. USD. O tri mesiace sa strata rovnala 2,6 mld. USD.
Všetko sa začalo z toho, že v decembri 1995 Commodity Futures Trading Commission (USA) a Securities and Investments Board (Veľká Británia) požiadali Sumitomo, aby spolupracovala pri odhalení podozrivej manipulácie s cenami na trhu. Firma súhlasila a o niečo neskôr začala svoje vlastné vnútorné vyšetrovanie. Už v máji 1996 audítor oznámil o podozrivom obchode, ktorý sa uskutočnil cez účet zahraničnej banky. Objem obchodu bol malý, ale stopy viedli k Yasuo Hamanaka. Obchodník 5. júna 1996 detailne ukázal dvojité účtovníctvo. O dva týždne neskôr musel pred novinármi vystúpiť prezident Sumitomo. Vďaka Yasuo Hamanaka boli ceny na meď dlhý čas na vysokej úrovni. Vďaka tomu mohli niektoré ťažobné spoločnosti otvoriť nové náleziská, ktoré mali vysoké náklady na ťažbu suroviny. Japonský obchodníkov preslávil aj obchodník Toshihide Iguchi z Daiwa Bank, ktorý mal na starosti cenné papiere s pevným výnosom.
Za desať rokov banku pripravil o 1,1 mld. USD. Okrem toho banka musela zaplatiť pokutu americkým dohliadacím orgánom vo výške 340 mil. USD. Banka sa najprv snažila skryť straty pre regulátormi. Preto je zakázali pôsobenie na území USA.
John Rusnak
Zdalo by sa, že sa finančné štruktúry sveta poučili z krachu Baring ´s a príbehu Sumitomi. Nepoučili. Začiatkom roku 2002 Allfirst Financial – americké oddelenie írskej banky Allied Irish Bank (AIB) zistilo z účtovníctva, že jej chýba 692 mil. USD. Ako sa to mohlo stať?
V danom prípade bola schéma podvodu trochu iná. Obchodník sa nesnažil zachytiť dno trhu, alebo spriemerovať cenu nákupu. Vymyslel schému zabezpečenia pozície proti výkyvom. Používal na to opcie – zmluvy o budúcej zmluve. Napríklad vzťah kurzu japonského jenu (JPY) voči amerického doláru (USD) na devízovom trhu bol poistený proti poklesu JPY.
Nič by sa nestalo, keby…sa v skutočnosti nestalo, že opcie neboli. Niekto konkrétny jednoducho zabudol nakúpiť opcie. Otvorená pozícia nebola zabezpečená. Keď to všetko prepuklo, bolo dosť neskoro a nepomohli ani tie najvynaliezavejšie obchodné schémy. Pred stratami neexistovala záchrana. Vinníkom bol istý John Rusnak, ktorého prezývali Mr. Middle America (pán Stredná Amerika). Verzia o tom, že to bol pokus skryť straty nie je na mieste. Prečo niekto nekúpil opcie? Druhou verziou bola krádež komisionárskeho poplatku, ktorý si mal privlastniť maklér za neexistujúce opcie. John Rusnak dostal 30 ročný trest odňatia slobody. V konečnom dôsledku írska banka predala kontrolný balík americkej regionálnej banke M&T Corporation za 3,1 mld. USD a ponechala si 22,5 %.
Menšie ryby
Pozrime sa na ešte niekoľko príkladov zlyhaní obchodníkov. V polovici deväťdesiatych rokov Peter Young, excentrický manažér fondov investičnej banky Deutsche Morgan Grenfell, mal straty v dôsledku nepovolených obchodov s akciami technologických akcií, ktoré neboli registrované na verejných trhoch. V roku 1997 Kiriacos Papouis, obchodník s opciami NatWest Capital Markets – Investičnej divízie National Westminster Bank (Veľká Británia), spôsobil straty 150 mil. USD na špekuláciách s odvodenými cennými papiermi (derivátmi). Svetový výrobca bielej techniky, švédska firma Electrolux stratila 4. januára 2000 stratila 1,25 mil. USD v dôsledku nepovolených devízových obchodov jedného z pracovníkov.
Veľké straty nie sú vždy výsledkom uvedomelej činnosti dílerov. Londýnsky index FT-100 klesol o 2% keď obchodník jednej z maklérskych firiem predal akcie za 300 mikl. GBP namiesto za 30 mil. GBP. Oveľa komickejšia historka je spojená s Salomon Brothers, ktorá je dnes súčasťou Citigroup. V roku 1998 obchodník tejto firmy nechtiac predal francúzske obligácie v hodnote 850 mil. GBP. Predal ich tak, že sa náhodou oprel o klávesnicu osobného počítača, čím stlačil niekoľko „nepotrebných“ kláves.
Posledné dva prípady sú výsledkami nepozornosti. Prípady Barings, Allied Irish Banka a Sumitomo nemajú s náhodami nič spoločné. Je jasné, že vo všetkých troch prípadoch neexistovala elementárna vnútorná kontrola zo strany manažérov vyššej úrovne. Keď sa stal škandál s Allied Irish banka Nick Leeson, ktorý vyšiel z väzenia obvinil manažérov strednej úrovne zo toho, že aj niekoľko rokov po krachu Barings sa nepoučili.
„Ľudia majú sklon nepochybovať o vlastných schopnostiach, mysliac si, že sú schopní vyhrávať v akýchkoľvek situáciách. Táto samoľúbosť sa často odmeňuje v podnikaní. Stáva sa veľmi nebezpečnou, ak sa mení na presvedčenie, že je možné kontrolovať okolnosti, ktoré nie je možné kontrolovať, alebo predpovedať udalosti, ktoré sú vo väčšine prípadov náhodné. Leeson a Hamanaka sa stali pre výskumníkov vzormi takzvanej exkalácie okolností. Uverili v to, že môžu udržať trhy silou vôle, alebo veľkých finančných injekcií. Výskum medzi tradermi ukazuje, že tieto fantázie sú oveľa viac rozšírené, ako by sa mohlo zdať. Zistili sme, že obchodníci sú vo valnej väčšine prípadov vystavení ilúzii toho, že majú úplnú kontrolu nad trhmi. Čím silnejšie sú tieto ilúzie, tým menej úspešný je trader!,“ myslia si profesori London Business School Nigel Nicholson a Paul Willman. Nie je vylúčené, že „ľudský faktor“ bude mať ešte vždy veľký vplyv na podnikanie veľkých finančných podnikov a celých trhov.
