Nezamestnanosť v druhom štvrťroku ďalej rástla, počet osôb bez práce sa medziročne zvýšil o 12,5 %
BRATISLAVA – Miera nezamestnanosti v 2. štvrťroku 2021 stúpla na 6,9 %, dynamika rastu bola však pomalšia ako na začiatku roka. Najviac vzrástol počet ľudí, ktorí sú bez práce 6 až 11 mesiacov, bolo ich dvojnásobne viac ako pred rokom.
Informuje to tom Štatistický úrad SR.
Rast nezamestnanosti pokračoval aj v 2. štvrťroku 2021, počet nezamestnaných podľa Výberového zisťovania pracovných síl 2) bol medziročne vyšší o 12,5 % a dosiahol 188,9 tis. osôb. Miera nezamestnanosti sa oproti rovnakému obdobiu minulého roka zvýšila o 0,8 percentuálneho bodu (p. b.) na úroveň 6,9 %, bola však nižšia ako v prvom štvrťroku.
Zmenou legislatívy EÚ došlo k významným metodickým zmenám vo VZPS a údaje od roku 2021 nie sú kompatibilné s údajmi za predchádzajúce obdobia, nie je možné ich teda porovnávať v dlhšom časovom rade. S cieľom zabezpečiť vybrané charakteristiky zmeny trhu práce boli v súlade s novou metodikou prepočítané v maximálnej možnej miere základné medziročné indexy, nie však staršie dáta VZPS.
Po očistení dát o sezónnosť sa počet nezamestnaných v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom (1. štvrťrokom 2021) znížil o 1,7 % na 191,4 tis. osôb.
Najviac vzrástla nezamestnanosť skupine ľudí, ktorí boli bez práce 6 až 11 mesiacov, ich počet oproti minulému roku bol viac ako dvojnásobný. Pandémia sa podpísala aj na raste dlhodobej nezamestnanosti, ešte v predchádzajúcom štvrťroku medziročne klesla, v tomto štvrťroku sa však počet osôb čo nepracovali viac ako 1 rok medziročne zvýšil o 23 %.
Najviac nezamestnaných pribudlo vo veku od 55 rokov, konkrétne v skupine od 55 do 59 rokov o 40,3 % a od 60 rokov o 20,6 %. Medziročný pokles nezamestnanosti bol len medzi mladými do 25 rokov, aj keď len mierny o 0,8 %.
Z pohľadu odvetví (ekonomickej činnosti) posledného zamestnávateľa najviac osôb naposledy pracovalo v priemysle, v obchode a v ubytovacích a stravovacích službách. Zvýšil sa podiel nezamestnaných bez pracovnej skúsenosti. Pracovnú skúsenosť pri medziročnom raste o 3,9 p. b. nemalo 23,1 % nezamestnaných.
Situácia v krajoch bola veľmi rôznorodá, od medziročného poklesu počtu nezamestnaných v Bratislavskom kraji o 19,9 % až po relatívne najviac rastúci počet ľudí bez práce v Trnavskom kraji o 46,7 %. Nezamestnanosť sa znížila len v troch krajoch, v piatich počet ľudí bez práce vzrástol.
Najväčšia nezamestnanosť však pretrvávala v krajoch východného Slovenska, podiel Prešovského kraja tvoril na celkovej nezamestnanosti viac ako štvrtinu (25,7 %) a podiel Košického kraja 20,5 %. Tieto dva regióny zaznamenali aj najvyššiu mieru nezamestnanosti v rámci Slovenska, čísla dosahovali dvojcifernú hodnotu, v Prešovskom 12,3 % a v Košickom kraji 10,4 %. V Košickom kraji zároveň medziročne najrýchlejšie vzrástla miera nezamestnanosti (o 2,5 p. b.).
Nezamestnanosť v 1. polroku 2021
V súhrne za 1. polrok 2021 nezamestnanosť medziročne vzrástla o 17,6 %, tempo rastu sa však od začiatku tohto roka zmiernilo. Počet nezamestnaných dosiahol 189,6 tis. osôb. Miera nezamestnanosti sa zvýšila o 1,2 p. b. na 7 %.
Celkové počty nezamestnaných podľa ekonomickej činnosti posledného zamestnávateľa sa viac ako dvaapolnásobne zvýšili v umení, zábave a rekreácii. Počet osôb bez pracovnej skúsenosti vzrástol o tretinu.
K metodickej zmene:
Zásadná medzinárodná úprava metodiky pre Výberové zisťovanie pracovných síl od roku 2021 spôsobila, že údaje od roku 2021 nie sú kompatibilné s údajmi za predchádzajúce obdobia.
Aby bolo možné aspoň sčasti sledovať reálny vývoj trhu práce, nahradili sme chýbajúce čísla hlavných ukazovateľov odhadmi – porovnateľnými medziročnými indexami. Údaje za porovnateľné štvrťroky 2020 boli upravené spôsobom, ktorý v maximálne možnej miere zodpovedá novej metodike. Komplexnú úpravu iných starších údajov podľa nových metodických pravidiel nie je možné vykonať.
Celoeurópska zmena metodiky VZPS bola realizovaná na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1700, ktorým sa zavádza spoločný rámec pre európske štatistiky o osobách a domácnostiach na základe individuálnych údajov zbieraných zo vzoriek (tzv. IESS) a z nadväzujúcich nariadení.
Podľa novej metodiky sa o. i. zaviedla horná hranica u pracujúcich na 89 rokov (dolná zostala na úrovni 15 rokov), súčasne osoby na platených aktivačných prácach už nepatria do skupiny pracujúcich, ale medzi pracujúcimi sú po novom zahrnuté aj osoby na rodičovskej dovolenke.
