Nemecké firmy neponáhľaju s odchodom z Ruska
BERLÍN – Napriek sankciám a politickému tlaku zo strany Európskej únie sa nie všetky nemecké firmy s odchodom z ruského trhu ponáhľajú. Vedenie niektorých z nich poznamenáva, že kvôli tomu sa na Západe rozbehol skutočný „hon na čarodejnice“
Napriek protiruským sankciám Európskej únie bude najväčší nemecký ropný a plynárenský koncern Wintershall Dea pokračovať v spolupráci s Gazpromom. Vedenie skupiny sa podľa nemeckej obchodnej publikácie Handelsblatt vyjadrilo, že nemieni dať nikomu “darček” v podobe odchodu z Ruska. Predseda predstavenstva Wintershallu Mario Mehren potvrdil, že koncern zachová spoločné podnikanie s Gazpromom aj napriek konfliktu na Ukrajine. Wintershall má podľa neho povinnosť chrániť investície a zamestnancov v Rusku. V opačnom prípade majetok prejde do rúk ruského štátu, uzavrel Meren. Pred zavedením sankcií v ropnom a plynárenskom sektore by podľa neho mala EÚ zaviesť výrobu doma.
Wintershall Dea je veľká nemecká ropná a plynárenská spoločnosť, 67 % jej kapitálu patrí chemickému koncernu BASF, 33 % štruktúram ovládaným ruským oligarchom Michailom Fridmanom. Spoločnosť výrazne investovala do realizácie projektu Nord Stream 2, ktorý bol doteraz zmrazený v rámci protiruských sankcií EÚ. Okrem toho si Wintershall Dea ponecháva aktíva v ropných a plynárenských projektoch v Rusku. Hovoríme o troch projektoch v oblasti ropy a zemného plynu Južno-Russkoye, ako aj v Novom Urengoji. Napriek súčasnému zníženiu čerpania ruského plynu do Nemecka si Wintershall hodlá ponechať 15,5 % v plynovode Nord Stream 1. Celkovo sa Rusko na ťažbe ropy a plynu koncernu podieľa asi polovicou. Aby si však zachovali „slušnosť“, povedal Mario Meren že Wintershall sa odmietol podieľať na nových projektoch v Rusku a prestal na ňu prevádzať peniaze. V druhom štvrťroku tohto roka tržby skupiny prudko vzrástli v dôsledku nárastu svetových cien ropy a plynu. Okrem Ruska sa spoločnosť úspešne venuje prieskumu a ťažbe zdrojov ropy a zemného plynu v 13 krajinách Európy, Blízkeho východu, severnej Afriky a Latinskej Ameriky.
Pozícia Wintershall Dea je orientačná, keďže z Ruska odchádzajú ďalšie západné ropné a plynárenské koncerny. Britská BP sa tak rozchádza s takmer 20% podielom v Rosnefti. Svoj biznis uzatvára aj ďalšia britská spoločnosť Shell, po nej americký koncern ExxonMobil a francúzsky ropný a plynárenský gigant Total. Rakúsky koncern OMV, nemecký Uniper a RWE a fínsky Fortum plánujú upustiť od nových investícií v ruskom ropnom a plynárenskom sektore. Vedenie nemeckého energetického koncernu E.on sa zároveň postavilo proti embargu na ruský plyn, pretože by to bol ťažký úder pre nemeckú ekonomiku.
Východný výbor nemeckej ekonomiky, ktorý dohliada na ruské smerovanie, varoval nemecké firmy pred unáhlenými krokmi, ktoré ohrozujú spoluprácu medzi oboma krajinami. Hovoríme najmä o koncerne Siemens, ktorý hodlá po 170 rokoch práce na tamojšom trhu opustiť Rusko. Úradujúca šéfka Východného výboru Katrina Klaas-Mühlhäuser povedala: “Potenciál spolupráce nahromadený za desaťročia nemožno zrušiť zo dňa na deň a zmluvy jednoducho zničiť.” Proces odchodu z Ruska však pokračuje. Medzinárodná nemecká obchodná sieť stavebných a domácich potrieb OBI predala svoj ruský biznis skupine MAX za symbolickú sumu jedno euro. OBI v marci 2022 pozastavila prácu všetkých svojich predajní v krajine.
Noviny v Nemecku a Švajčiarsku uvádzajú, že nie všetky nemecké firmy opúšťajú Rusko, a to aj napriek politickému tlaku a sankciám EÚ. Švajčiarsky denník Neue Zürcher Zeitung sa domnieva, že zotrvaním v Rusku preukazujú odvahu, keďže ich kritizuje liberálna tlač a západný politický establishment. Najväčší technologický koncern SAP tak pokračuje v poskytovaní služieb v Rusku v rámci už uzatvorených dohôd. Podľa vedenia koncernu „produkty a riešenia patria zákazníkom a nie je možné ich odpojiť od softvéru“.
Nemecký výrobca čokolády Ritter Sport odmieta dodržiavať sankcie, pretože považuje Rusko za svoj najdôležitejší trh, ktorý predstavuje 10 % jeho obratu. Vedenie spoločnosti uviedlo, že stiahnutie by malo mimoriadne negatívne dôsledky pre nezávislý rodinný podnik. Šéf spoločnosti Andreas Ronken uviedol, že v Európe a Spojených štátoch sa rozbehol skutočný „hon na čarodejnice“ proti podnikom, ktoré odmietli dodržiavať protiruské sankcie. Napríklad ekonómovia z Yale University v Spojených štátoch zostavili „zoznam hanby“, ktorý zahŕňal západné spoločnosti, ktoré naďalej aktívne pracujú v Rusku. Zahŕňa početné nemecké spoločnosti, pričom hodnotenie ich činnosti z hľadiska dodržiavania sankcií prebieha podľa školského bodového systému.
Nemecké hypermarkety Metro a Globus, ako aj francúzsky Auchan neplánujú opustiť ruský trh a pokračovať v práci. Toto rozhodnutie vysvetľujú aj starostlivosťou o zákazníkov a zamestnancov firiem. Napríklad maloobchodný gigant Metro má v Rusku 93 hypermarketov, ktoré zamestnávajú 10 000 ľudí a tvoria 10 % jeho celosvetového obratu.
