NBS: slovenská ekonomika klesne o 5,7 percenta
BRATIISLAVA – Slovenská ekonomika sa budúci rok dostane do stavu recesie. Predpokladá to v svojej prognóze Národná banka Slovenska. Vytvorila k nej animáciu.
Recesia v širšom slova zmysle je obdobie, ktoré začína v bode, kedy ekonomická aktivita dosiahla svoj vrchol a začína spomaľovať, a končí v bode, kedy ekonomická aktivita dosiahla svoje dno a začína zrýchľovať.
Recesia v užšom slova zmysle je medziročný pokles reálneho štvrťročného hrubého domáceho produktu (HDP) v aspoň dvoch po sebe nasledujúcich štvrťrokoch. Táto definícia sa používa až od 50. rokov 20. storočia a pochádza z USA. Táto definícia recesie má svojich odporcov. Ich hlavnou námietkou je, že ignoruje ostatné ekonomické premenné akými sú napr. nezamestnanosť či spotrebiteľská dôvera. Recesia je obdobie, kedy dochádza k poklesu výstupu ekonomiky a zamestnanosti a rastu nezamestnanosti za inak rovnakých okolností.
Slovenská ekonomika skĺzne tento rok do recesie, avšak nemala by byť taká hlboká, ako sa predpokladalo. Znamená to rýchlejší návrat na predkrízovú úroveň, ktorú dosiahne už v 2. polovici budúceho roka. Situáciu prechodne zhorší druhá vlna pandémie, ktorá spôsobí pozastavenie oživenia hospodárstva. Ekonomika by tak mohla koncom tohto roka opäť poklesnúť.
Pokles ekonomiky v tomto roku sa v aktuálnej predikcii odhaduje na -5,7 %. V ďalších rokoch by mal rast hospodárstva dosiahnuť 5,6 %, s miernym spomalením na 4,8 % v roku 2022 a 3,7 % v roku 2023. Naďalej panuje neistota prameniaca z ďalšieho epidemiologického vývoja. V základnom
scenári predikcie sa očakáva úspešné potlačenie šírenia vírusu s postupným uvoľňovaním opatrení proti pandémii. Kľúčom k úplnému dozneniu pandémie je rozšírenie očkovania v čo najväčšej miere v budúcom roku.
Krátkodobý výhľad by malo okrem pandémie ovplyvniť skončenie prechodného obdobia po vystúpení Spojeného kráľovstva z EÚ. V strednodobom horizonte bude pôsobiť priaznivo investícia v automobilovom priemysle a prostriedky z fondov EÚ.
Prehodnotenie poklesu ekonomiky v tomto roku vychádza z lepšieho očakávaného vývoja, ako sa odhadovalo v treťom štvrťroku. Ekonomiky eurozóny a Slovenska sa vyvíjali priaznivejšie, ako sa predpokladalo v septembrových odhadoch. Slovenské hospodárstvo si pripísalo najvyšší rast zo
štvrťroka na štvrťrok a zaostalo len 2,8 % pod úrovňou spred krízy. Globálne sa rýchlejšie obnovili najmä ázijské ekonomiky a ekonomika v Spojených štátoch. To podporilo oživenie globálneho obchodu, z čoho profitoval spracovateľský priemysel v eurozóne aj na Slovensku. Zároveň bolo rýchle oživenie do veľkej miery jednorazového charakteru, keď sa uspokojoval
odložený dopyt a výroba áut vysoko predstihla očakávania. Čiastočne pomohli hospodárstvu podporné opatrenia rozpočtovej a menovej politiky.
Rýchla obnova hospodárstva sa na trhu prejavila najmä vo forme rastu miezd. Rast miezd sa vďaka nárastu odpracovaných hodín zrýchlil. Zamestnanosť však ešte mierne poklesla v 3. štvrťroku. Druhá vlna pandémie koncom tohto roka by si mala opäť vyžiadať daň vo forme straty pracovných miest, najmä v sektore služieb. Súčasne by sa mal opäť znížiť počet odpracovaných hodín a tým aj príjem z práce. Výraznejšie zlepšenie situácie v zamestnanosti aj v mzdách tak očakávame až v 2. polovici budúceho roka. S druhou vlnou pandémie ohlásila vláda zintenzívnenie pomoci na udržanie pracovných miest. NBS Odhaduje, že vďaka nim sa podarí počas trvania opatrení proti pandémii zachrániť približne 64-tis. pracovných miest.
V budúcom roku sa očakáva výraznejšie zvoľnenie rastu cien. Hlavný dôvod je pokles regulovaných cien energií a slabší spotrebiteľský dopyt.
Zrýchlenie cenového vývoja príde s dynamickejším oživením ekonomickej aktivity v roku 2022.
Pokles ekonomiky a prijatie vládnych opatrení na podporu zamestnanosti spôsobí výrazné zhoršenie hospodárenia vlády. Deficit v tomto roku by mohol dosiahnuť 6,6 % HDP a dlh narásť nad hranicu 60 % HDP. Po doznení súčasnej krízy budú verejné financie čeliť výzvam v otázke dlhodobej udržateľnosti.
V aktuálnej predikcii sú riziká v reálnej ekonomike aj v cenovom vývoji vybilancované. Naďalej však najväčšie riziko nesie v sebe šírenie pandémie a predpoklad o načasovaní uvedenia vakcinácie. Po dlhšom období sa objavili aj pozitívne riziká. Možnosť uzatvorenia obchodnej dohody medzi
Spojených kráľovstvom a EÚ, s ktorým predpoveď pre eurozónu nepočíta, fiškálne stimuly, vrátane eurofondov a účinná implementácia prostriedkov z Fondu obnovy predstavujú pozitívne riziká.
