NBS: rozpočet štátu nie je konsolidujúci
BRATISLAVA – Národná banka Slovenska (NBS) napísala jej názor na rozpočet verejnej správy.
- Rozpočet na roky 2023 – 2025, berúc do úvahy nevyhnutné dôsledky energetickej krízy, nemožno považovať za konsolidujúci
- Ciele na roky 2024 a 2025 postupne zlepšujú hospodárenie verejného sektora
- Verejný dlh by sa mal dostať tesne pod hranicu 60 % HDP už v tomto roku
- Budúci rok bude bohatý na zdroje z rozpočtu EÚ, stav ich čerpania však vzbudzuje obavy ohľadom schopnosti účelne ich využiť na zvyšovanie životnej úrovne na Slovensku
Rozpočet na roky 2023 – 2025, berúc do úvahy nevyhnutné dôsledky energetickej krízy, nemožno považovať za konsolidujúci. Verejné financie po období koronakrízy strieda energetická
kríza spojená s vojenským konfliktom na Ukrajine. Vytýčený cieľ rozpočtu na rok 2023 počíta s výraznou rezervou v objeme 2,9 % HDP na riešenie rastu cien energií, pričom celkový deficit by mal dosiahnuť úroveň 6,4 % HDP. Aj bez tejto rezervy je objem prijatých permanentných opatrení v roku 2023 historicky najvyšší, najmä kvôli opatreniam na podporu rodinnej a dôchodkovej politiky štátu.
Lepší vývoj rozpočtových príjmov v tomto roku vytvára priestor chrániť domácnosti a firmy pred dôsledkami rastu cien energií bez dodatočných dlhov. S rezervou na riešenie energetickej
rízy už prichádza aj revidovaný rozpočet na rok 2022, keď v priebehu roka došlo k navýšeniu výdavkov o 1,5 mld. eur. Napriek takémuto výraznému rastu výdavkov sa celkové hospodárenie na aktuálny rok
vďaka lepšiemu vývoju príjmov takmer nemení (-4,97 % HDP).
Daňové a odvodové príjmy ťažia z rýchleho rastu cien, ktorý sa ešte plne nepremietol do všetkých výdavkových položiek. Ciele na roky 2024 a 2025 postupne zlepšujú hospodárenie verejného sektora k úrovni -2,7 % HDP v roku 2025. Po fiškálnom uvoľnení v rokoch 2022 a 2023 tak dochádza k štrukturálnej konsolidácii 0,5 p. b. HDP ročne.
Chýbajúci konsolidačný plán vytvára otázniky pre dosiahnuteľnosť vytýčených cieľov. Na naplnenie uvedených cieľov by bolo potrebné prijať opatrenia vo výške až 1,4 % HDP. Dôveryhodnosť
cieľov oslabuje aj fakt, že v rozpočte absentujú výdavkové limity, ktoré predpokladá novoprijatá novela rozpočtových pravidiel a ku ktorým sa vláda zaviazala v Pláne obnovy a odolnosti.
