Finančná kríza pred 10 rokmi brzdou ekonomiky
Na Slovensku niektorí ekonómovia a politici tvrdia, že kríza spred desiatich rokov sa zopakuje. Preto Finančné noviny vyhľadali údaje, ktoré hovoria o stave finančného sektora v USA z obdobia keď doznievala kríza. Počas diskusií zaznievajú dohady a nie dôkazy.
Za rok 2009 počet problémových bánk sa v USA strojnásobilo a dosiahol počet 702. Vyplývalo to z údajov Federálnej korporácie pre poistenie bankových vkladov (FDIC). To však nebola všetko. Kríza nesplácaných úverov mohla v tom čase zasiahnuť ešte väčší počet bánk a celkom bolo ohrozených asi 3 000 malých regionálnych bánk. Experti FDIC tvrdili, že hoci nie sú hrozbou pre finančný systém, ich prípadné bankroty spomalia oživenie ekonomiky. Informoval o v roku 2009 tom portál AOL News
V USA bolo na hrane bankrotu 702 bánk s aktívami 402,8 mld. USD. Je to najvyšší ukazovateľ od roku 1992 keď bolo v USA na zozname problémových bánk 1066 bánk. Znamenalo to, že v USA bolo po finančnej kríze 8,8 % problémových finančných inštitúcií. Nie dlho pred začiatkom súčasnej finančnej krízy v roku 2007 bolo na hrane bankrotu len 76 bánk. O rok neskôr sa ich množstvo zväčšilo na 252 bánk s aktívami v objeme 159 mld. USD. V treťom štvrťroku roku 2009 sa ich množstvo zväčšilo viac ako dvojnásobne na 522 bánk s aktívami prevyšujúcimi 345 mld. USD. Za posledný kvartál 2009 ich množstvo stúplo o 27 %. Rozšírenie zoznamu poukazuje na možnosť zväčšenia množstva bankrotov vo finančnom sektore krajiny. Len za prvé mesiace 2010 v USA zbankrotovalo 20 bánk. V roku sa v USA kvôli nesplácaným úverom v roku 2009 skončilo so svojou činnosťou 140 finančných inštitúcií. Hoci FDIC neinformuje o obchodných menách problémových bánk, ktoré sú na hrane bankrotu, avšak je známe, že pod úder sa dostanú neveľké regionálne banky: Oznamy o stúpajúcich problémoch dlžníkov zodpovedajú správam, ktoré vychádzali v minulosti. Regionálne banky sú najväčším zdrojom financovania malých a stredných podnikov.
Základné problémy s refinancovaním činnosti v USA majú v súčasnosti nie veľké, ale stredné finančné inštitúcie. Je to preto, lebo v čase rastu cien na trhu s nehnuteľnosťami aktívne do nich vkladali finančné prostriedky. Okrem toho hodnota pasív nie veľkých bánk je tradične vyššia, ako v prípade veľkých úverových inštitúcií, ktoré môžu mať menšiu podporu z vyšších miest.
Vláda USA a Federálny rezervný systém, plniaci úlohu centrálnej banky, zamerali počas krízy svoje úsilie zamerané na záchranu najväčších takzvaných systémových bánk, ktoré boli príliš veľké na to, aby skrachovali (Too big, too fail). Podporovať všetkých nebolo možné. Preto prežitie týchto bánk bolo vecou ich akcionárov.
Rastu nesplatených aktív napomáhal zväčšovaniu nezamestnanosti, ktorej úroveň v januári 2010 dosiahla 9,7%. To sa odrážalo na celkovej platobnej schopnosti obyvateľstva USA, ktorých veľká časť vlastní nehnuteľnosti na základe poskytnutých hypotekárnych úverov. Zväčšenie nezamestnanosti viedlo k tomu, že množstvo ľudí neschopných splácať úvery stúpalo.
Bankrot hoci aj 10 % amerických bánk sám o sebe neznamenal hrozbu pre americký finančný systém. Pre americký trh je 403 mld. USD nie veľká suma, pretože celková suma aktív bankového sektora dosahuje hodnotu približne 200 % hrubého domáceho produktu. Celý bankový systém USA vyzeral v roku 2010 stabilnejšie ako pred rokom. Na podporu bankového systému v USA americké úrady a inštitúcie celkom venovali približne 2 bilióny USD.
