Muška: samozvané republiky sú bez perspektívy
BRATISLAVA – Finančné noviny sa rozprávali s mimoriadnym a spolnomocenným veľvyslancom Ukrajiny v Slovenskej republike Yuriiom Muškom.
Ako hodnotíte ukrajinsko-slovenské vzťahy?
Za štyri roky vidím, že Slovensko vždy podporovalo Ukrajinu. Týka sa to najmä suverenity, európskej integrácie, vstupu do NATO a dodávok plynu. Väčšinu zemného plynu dostávame zo Slovenska, Maďarska, alebo Poľska. Zo Slovenska je to 85%. Z Ruska nekupujeme nič. Ukrajina aj Slovensko bude mať problémy po dostavaní plynovodu Nord Stream 2, ktorý ide po dne Baltického mora. Súčasná vláda Slovenskej republika podporuje Ukrajinu oveľa viac ako predchádzajúca.
Ako hodnotíte summit amerického prezidenta Josepha Bidena a ruského prezidenta Vladimír Putina?
Všetci čakali výsledky summitu. Neprišiel žiaden zázrak. Obe strany zafixovali svoje východiskové body. Joseph Biden vyhlásil, že podporuje územnú celistvosť a suverenitu Ukrajiny. Neurobil žiadne ústupky.
Medzi Ruskou federáciou a Ukrajinou existuje spor o polostrov Krym. Ako ho chce vyriešiť Krymská platforma?
Krymská platforma je diplomatická iniciatíva Ukrajiny – medzinárodný koordinačný mechanizmus, ktorého cieľom je vrátenie polostrova Ukrajine, ale má aj sledovať ochranu ľudských práv na Kryme. Niekto si môže myslieť, že to neprinesie úspech. Koniec okupácie Krymu chceme dosiahnuť na základe medzinárodného práva a mierovou cestou. Potrebujeme v tom podporu medzinárodného spoločenstva. Ustanovujúci summit bude 23. augusta 2021 v Kyjeve. Nasledujúci deň je tridsiate výročie dňa nezávislosti Ukrajiny. Vysoko hodnotíme podporu Slovenska. Najmä jeho podpora územnej celistvosti v medzinárodnej uznaných hraniciach a suverenity. Cítime ju na úrovni prezidenta, parlamentu a vlády. Je to veľmi pozitívny fakt.
Prečo sa nedarí Minskému procesu, ktorý by mal ukončiť ozbrojený konflikt na východe Ukrajiny, teda na Donbase?
Pokiaľ Ruská federácia nedá súhlas na ďalšie kroky, nič nemôžeme robiť. Povedal by som, že existuje, ale…Kľúč ku všetkým procesom nie je ani vo Washingtone, ani v Berlíne, ale v Moskve. Keď sa začne rokovanie Normandského formátu, dva mesiace sa nestrieľa. Na rokovaniach v Normandskom formáte (francúzsky: Format Normand) sa zúčastňujú zástupcovia štyroch krajín, Nemecka, Ruska, Ukrajiny a Francúzska, ktorí sa neformálne stretli počas slávnosti Dňa D v Normandii 2014 a ktorých cieľom je vyriešiť vojnu na Donbase. známa tiež ako Normandská kontaktná skupina. Prejde istý čas a opäť sa strieľa.
Existujú samozvané republiky Luhanská ľudová republika a Donecká ľudová republika. Mnohé rodiny bývajú na rôznych stranách. Môžu sa rodiny stýkať?
Ľudia, čo bývajú na okupovanom území môžu voľne ísť za rodinou. Otvorili sme nové body, kde môžu prechádzať. Mnohí prichádzajú, aby tam dostali dôchodok. Je tam taká situácia, že ich chceme podporovať, lebo sú to naši obyvatelia. Môžu sa voľne pohybovať.
A čo tí, čo majú pas Ruskej federácie…
Majú dva. Vieme to. Nezisťujeme to. U nás za dva pasy nie je žiadna sankcia, žiadna pokuta. Ruská federácia dáva svoje pasy obyvateľom samozvaných republík kvôli tomu, aby ukázala, že tam žijú jej obyvatelia. Pasy vystavuje aj Maďarská republika na Zakarpatsku. Nie je možné, aby ste potichu rozdávali pasy. Považujeme to za nepriateľské kroky. Nevadí nám, že majú dva pasy, ale samotný mechanizmus ich poskytovania.
Čo znamená pre obyčajných obyvateľov, ktorí ostali na Kryme a majú v Ukrajine rodinu súčasná situácia?
Môžu ísť na Ukrajinu cez normálne prechody, ale nie cez Ruskú federáciu, cez Krymský most. To je porušenie zákona Ukrajiny. Ľudia cestujú každý deň. Nie je to ľahké. Musia ísť autobusom na území Krymu. Potom pešo prejdú hranicu. Absolvujú dve, tri kontroly a na území Ukrajina nastúpia na ďalší autobus.
Ako pomáha Ukrajina ľuďom na Kryme, ktorí nechali ukrajinské občianstvo?
Ruská federácia robí všetko pre to, aby získali ruské občianstvo. Nemôžu ísť do banky, nemôžu predať chatu, nemôžu si kúpiť automobil. Musí mať ruský pas.
Ako sa pozeráte na to, že na Donbase sa zasahuje do majetkových vzťahov?
Na Donbase sa už predávajú byty ľudí, ktorí odtiaľ dočasne odišli. Na Donbase vládne vojenský komunizmus. Zhabať, konfiškovať a zobrať.
Aká je perspektíva uhoľného priemyslu na Donbase?
Nie je tam perspektíva. Bane fungujú so stratou. Mnohé podniky v regióne sú rozkradnuté. Ruská federácia vyviezla na svoje územie mnohé technológie. Napríklad vyviezli technológie v podniku Priemyselný zväz Donbasu. Z týchto samozvaných štátov nikdy nič nebude. Ak chce byť štát štátom má si zachovávať majetok. Či je to už štátne, alebo súkromné, štát chce rozvoj hospodárstva, alebo obchodu. Straty podnikov odhadujeme na 10 až 15 percent.
Veľmi záhadne vyzerajú obchody s uhlím vyťaženým na území v samozvaných republikách. Z Donbasu sa odvezie do ruského prístavu Rostov na Done, odtiaľ napríklad do Turecka a potom do ukrajinské prístavu Odesa…
Uhlie sa vyváža nielen späť na Ukrajinu, ale napríklad aj do Talianska. Vnímame to veľmi negatívne. Upozornili sme všetky možné priemyselné a obchodné komory, aby si poriadne pozreli pečiatky na dodacích listoch. Je to porušenie zákonov.
Bielorusko zablokovalo svoje územie pre ukrajinských prepravcov. Ako to hodnotí Ukrajina?
Bieloruský prezident Alexander Lukašenko tvrdí, že do krajiny sa dostávajú zbrane z Ukrajiny. Vraj sa nimi vyzbrojujú teroristi. Nevidel som žiadne fotografie žiadnych zbraní. Neviem, koho by sme tam mali vyzbrojovať. Alexander Lukašenko to vyhlásil. Nájdeme riešenie. Príznaky obchodnej vojny medzi Bieloruskom a Ukrajinou sa objavili už skôr.
Napríklad benzín sme dovážali z bieloruskej rafinérie Mozyr. Budem ho dovážať z pobaltských krajín cez Poľsko. Bude to síce drahšie o 30 centov, ale bude. Kladiem si otázku. Komu Alexander Lukašenko predá benzín? Myslím si, že všetko bude mať len dočasný charakter. Neviem pochopiť logiku myslenia Alexandra Lukašenka. Vyhlásenie blokády škodí Bielorusku. Obchod sa nedá zastaviť. Bude pokračovať.
V Ukrajine je jedna veľká zmena, otvoril sa trh so zemou. Aká je na ňom situácia?
Trh s pôdou odštartoval 1. júla 2021. Kúpiť pôdu môžu len fyzické osoby s ukrajinským občianstvom. Najviac 100 hektárov. V roku 2024 bude ďalšia etapa. Zem si budú môcť kúpiť ukrajinské firmy, teda právnické osoby. Ak by sme založili spolu firmu, tak budete mať aj ako cudzinec, vlastniť pôdu. Firma si bude môcť kúpiť 10 000 hektárov. Firmy, ktoré sa zaoberajú pestovaním obilnín v Ukrajine majú od 200 000 do 500 000 hektárov. Je to prenajatá pôda. O pôdu je záujem. Plánujeme, že postupne bude môcť ktokoľvek a kúpiť si pôdu. Aby bol trh vyvážený, začíname z postupných krokov. Máme 30 až 35 miliónov hektárov. Pôdy je dosť.
