MMF pripisuje vysokú infláciu v eurozóne rastúcim ziskom podnikov, a nie nákladom na pracovnú silu
Medzinárodný menový fond (MMF) sa domnieva, že k vysokej inflácii v eurozóne prispievajú skôr zisky podnikov než náklady na prácu.
“Nárast ziskov spoločností predstavuje takmer polovicu nárastu inflácie v Európe za posledné dva roky, keďže spoločnosti zvýšili ceny výraznejšie ako náklady na dovážané energie,” uvádza sa v štúdii, ktorú napísali traja ekonómovia z MMF pred výročným fórom Európskej centrálnej banky v portugalskom meste Sintra.
V dokumente sa konštatuje, že od začiatku roka 2022 sa zisky spoločností podieľali na zvýšení cien 45 %. Vyššie dovozné náklady zároveň predstavovali 40 % a náklady na pracovnú silu 25 %. Podľa MMF mali dane deflačný vplyv, čo vysvetľuje, prečo súčet týchto údajov presahuje 100 %.
“Teraz, keď zamestnanci tlačia na zvýšenie miezd, aby nahradili stratenú kúpnu silu, sa podniky možno budú musieť uspokojiť s menším podielom na zisku”, ak sa budú držať plánu spomaliť infláciu na cieľ Európskej centrálnej banky 2 % v roku 2025, uviedol fond.
Gita Gopinath, prvá zástupkyňa výkonného riaditeľa MMF, ktorá otvorila podujatie v Sintre, vo svojom prejave čiastočne posilnila závery štúdie.
“Za rovnakých podmienok, ak sa má inflácia rýchlo spomaliť, firmy by mali znížiť svoje ziskové marže, ktoré za posledné dva roky prudko vzrástli, a absorbovať časť očakávaného rastu nákladov práce,” povedala.
