Mimozemské civilizácie: ilúzie, hypotézy, nezmysly

V ostatnom období sa vynakladajú čoraz väčšie prostriedky na hľadanie tzv. extraterestriálneho života, inteligentného života a dokonca civilizácií. Na danej dosiahnutej úrovni rozvoja našej civilizácie je to irelevantné mrhanie peniazmi, prostriedkami, technológiami a kvalifikovanými ľuďmi.

Isteže je úplne prirodzené, že ľudia na takom vysokom stupni civilizácie aká sa dosiahla na matičke Zemi si kladú otázku či sme vo Vesmíre sami. Nateraz, teda na dosiahnutej úrovni vedy, technológií, kultúry a socio – psychológie je možná len jediná korektná odpoveď: sme sami lebo žijeme v ohraničenej časopriestorovej bubline za ktorú nevidíme, nemôžeme komunikovať tobôž nie sa stýkať s inou civilizáciou. Je to tristné konštatovanie, ale v súčasnosti neotrasiteľné poznanie. Všetci čo sa to snažia vyvrátiť a chcú dokázať existenciu mimozemských civilizácií sú buď naivní alebo márnotratne plytvajú prostriedkami spoločností a štátov, ktoré by sa dali využiť na oveľa potrebnejšie ciele a účely. Dokonca by sa dali hodnotiť v statuse podvodníkov brzdiacich pokrok našej civilizácie.

Dôvodov prečo je to tak je niekoľko. Keďže vo fyzike a matematike nie som žiadny extra znalec, vlastne len bežne vzdelaný človek, uvediem len niekoľko očividných prekážok, ktoré bránia prekročiť hranice uvedenej bubliny.

• Je vysoko nepravdepodobné, že môže neďaleko od seba vzniknúť život v natoľko rovnakom časovom intervale, že ich vývoj povedie k takej vysokej úrovni, že budú môcť navzájom zistiť svoju existenciu, prípadne aspoň jedna z nich, teda tá vyspelejšia, zaeviduje existenciu tej druhej;
• Je takisto vysoko nepravdepodobné, že dve civilizácie sa najprv vyvíjajú úplne nezávisle od seba v určitom rovnakom na komunikáciu potrebnom časovom intervale s patričnou úrovňou vedy, technológií, kultúry a sociálnej psychológie umožňujúce prinajmenšom evidenciu ak už nie komunikáciu;
• Je ťažko predstaviteľné, že by mohli byť súčasne splnené všetky podmienky uvedené v dvoch predchádzajúcich tvrdeniach, súčasná veda vie jasne dokázať, že v obehovom prstenci našej Galaxie v ktorom obiehajú hviezdy podobné nášmu Slnku sa v patričnej vzdialenosti od našej slnečnej sústavy a v čase, ktorý by sme mohli označiť za synchrónny s jej vývojom a ešte menej s vývojom života na Zemi, také sústavy a tobôž planéty typu Zem nenachádzajú, rozdiely v čase môžu byť miliónové možno až miliardové a vzdialenosti takisto neprekonateľné existujúcou technológiou preto hľadať civilizácie dokonca mimo našej Galaxie je nateraz irelevantné a možno je to neriešiteľné dokonca aj v celom intervale trvania našej vlastne civilizácie, v budúcnosti, ktorá nás ešte čaká;
• Astronomicko-fyzikálne-chemické okolnosti by samozrejme lepšie vysvetlili vysokokvalifikovaní odborníci v daných odvetviach ale to by nič nemenilo na triviálnych podmienkach nemožnosti objaviť, komunikovať a tobôž stretávať sa s inými civilizáciami ktoré sme už skôr uviedli, ale ťažšie prekážky tejto snahy sa nachádzajú v oblasti biologickej a sociálnej;
• Podmienky a okolnosti vzniku života na našej Zemi ešte stále nevieme spoľahlivo vysvetliť a preto ani nemôžeme vedieť, aká množina špecifických podmienok musí existovať mimo našej Slnečnej sústavy aby tam mohol vzniknúť život, ako základná podmienka pre evolúciu k civilizácii;
• Vesmír nepredpisuje rovnaký scenár na evolúciu života k vznikaniu civilizácií, scenár vzniká v priebehu každej jedinečnej evolúcie takže je takmer vylúčené aby boli dve alebo viac civilizácií totožné v dosiahnuteľnej vzdialenosti a v rovnakom čase svojho potrebne vysokého vývoja;
• Úplne najväčšia prekážka spočíva v ireverzibilite postupnosti bodov vetvenia predchádzajúcich kvalitatívnych stavov evolúcie života smerom k homo sapiens sapiens a potom k vyšším formám ľudskej civilizácie – tento ireverzibilný strom evolúcie je absolútne jedinečný a je vysoko nepravdepodobné, že sa niekde v našom Vesmíre tento proces zopakoval v identickej podobe, v identickom intervale času a v dosiahnuteľnej vzdialenosti od nás.

Nezostáva nám nič iné, než sa vyrovnať s tým, že žijeme izolovaní v časopriestorovej bubline v ktorej sme len my sami. Či mimo tejto bubliny existuje dajaká iná civilizácia sa nikdy, totiž počas trvania našej civilizácie nedozvieme. Venovať peniaze a úsilie na túto beznádejnú úlohu je irelevantné a v konečnom dôsledku škodlivé. Tie peniaze treba použiť na užitočnejšie účely.