Miloš Tumpach z Ekonomickej univerzity: “Storočnica organizovanej účtovnej profesie”

Názor, že účtovníctvo na území dnešného Slovenska má svoje korene v dávnej minulosti, neplatí v rovnakej miere o organizovanej forme účtovnej profesie.

Navodzuje to dojem, že účtovná a audítorská profesia sa nachádzajú v role „benjamínka,“ no nie je tomu tak. Potvrdzuje to vznik a činnosť profesijných organizácií účtovníkov a revidentov v prvej Československej republike, ako aj pomerne neznáma iniciatíva československej vlády z leta 1968 (zameraná na vytvorenie profesie overovateľov účtovných závierok). Odpoveďou na fakt, prečo je rok 2023 do istej miery jubilejným, je článok z novín Československá republika, zo dňa 4. júna 2023.

V ňom sa okrem iného uvádza: „Včera sa v Obchodnej a živnostenskej komore v Prahe konalo ustanovujúce valné zhromaždenie Grémia účtovných a bilančných znalcov za účasti zástupcov ministerstiev, štátnych úradov, verejných korporácií, obchodných komôr, peňažných ústavov a zainteresovaných odborných spolkov. Schôdzu zahájil inšpektor Teplý, ktorý sa … zmienil o: dnešných hospodárskych pomeroch a úlohe revízie, o vládnom a autonómnom dozore, o zákonnej odbornej revízii, o účtovných znalcoch, ako aj o revízii dobrovoľnej a svoj prejav ukončil rezolúciou grémia: na vytvorenie učebného programu pri Vysokej škole obchodnej pre vzdelávanie revízorov, na vybudovanie inštitúcie znalcov a ich zákonnú ochranu, na udeľovanie koncesie revíznym kanceláriám iba na základe preukazu spôsobilosti vydaného týmto grémiom, na revíziu zoznamu súdnych znalcov pre účtovníctvo a na úpravu doterajšieho autonómneho a vládneho dozoru tak, aby aspoň jeden funkcionár bol volený z radov kvalifikovaných revízorov …“.

Vznik a podstata

Grémium účtovných a bilančných znalcov – ako jedna z najvýznamnejších organizácií účtovnej profesie, bolo založené 3. 6. 1923. Popri ňom vo vtedajšom Československu pôsobil aj Syndikát účtovných znalcov a odborných revidentov Československej republiky a Verband der Deutsche Buchsachverständigen und Bücher-Revision, ako aj menšie združenia (Zväz komerčných inžinierov – organizačných poradcov či Zväz účtovných revízorov z povolania a účtovne revíznych podnikov Československej republiky).

Progresívne návrhy

Súčasťou návrhov bolo o.i. vytvorenie úradne uznávaných (po vzore Veľkej Británie aj chránených) titulov „úradne uznaný účtovník a bilančný poradca,“ ale aj vytvorenie Komory účtovných a bilančných poradcov – ako samosprávneho orgánu profesie. Členstvo v nej malo byť nutnou podmienkou pre výkon revízie a niektoré činnosti ktoré súviseli s účtovníctvom. Grémium zároveň navrhlo doplniť vládny návrh zákona „o pokútnictve“ aj o skutkovú podstatu „pokútneho revízorstva,“ vykonávaného nekvalifikovanými osobami. Z pohľadu zmien kritérií pre výkon povinného auditu je nepochybne zaujímavosťou aj to, že Grémium už vtedy reagovalo na argumenty s ktorými boli tieto kritériá na Slovensku v nedávnej minulosti zvyšované. V jednom zo svojich návrhov zameraných na viazanosť výkonu účtovných a revízorských činnosti Grémium doslovne uviedlo, že zámerom nie je administratívne zaťažiť hospodárske podniky.

Všestranné aktivity

Grémium pôsobilo všestranne. Významnú úlohu zohralo v rámci odborného vzdelávania vydávaním odborných publikácií. V rámci medzinárodnej spolupráce sa od roku 1926 jeho zástupcovia zúčastňovali na Svetových kongresoch účtovníctva. Potrvdzuje to o.i. aj správa spracovaná prof. Fukátkom v roku 1926 (Zpráva o revisorství v Československé republice, kterou podalo Gremium účetních a bilančních znalců v Praze u příležitosti Mezinárodního kongresu účetních znalců v Amsterdamě), ktorá je významným zdrojom informácií o stave profesie v danom období.

Čo dodať na záver? Snáď len to, že sto rokov už uplynulo ako voda, avšak výzvy – tie pred profesiou zostávajú aj naďalej. A s nimi – našťastie – aj hrdosť na príslušnosť k profesii…

(profesor Miloš Tumpach, Ekonomická univerzita  v Bratislave, Fakulta hospodárskej informatiky, Vedúci katedry účtovníctva a audítorstva)