Miera chudoby je na Slovensku necelých 12 %
BRATISLAVA – Príjmovou chudobou bolo na Slovensku v roku 2019 ohrozených celkovo 11,9 % obyvateľov, čo predstavuje približne 640-tisíc osôb. V porovnaní s rokom 2018 podiel ohrozených klesol o 0,3 percentuálneho bodu (p. b.). Informuje o tom Štatistický úrad SR.
Početnosť skupiny obyvateľov, ktorá má mesačne menšie príjmy ako je hranica chudoby už niekoľko rokov klesá, vlani to bolo najnižšia hodnota za posledných šesť rokov. Vyplýva to z nových zverejnených dát Štatistického úradu SR o príjmovej chudobe zo zisťovania s názovom EU SILC 2019.
Hranica rizika príjmovej chudoby predstavuje skupinu ľudí, ktorých príjmy sú menšie ako je stanovená hranica chudoby. Tá sa určuje podľa výšky príjmov a sociálnych dávok v krajine, upravuje sa každý rok a má niekoľko rôznych hodnôt podľa veľkosti / počtu osôb v domácnosti. Hranica rizika príjmovej chudoby sa od roku 2005 zvýšila viac než dvojnásobne.
„Pod hranicou chudoby žili v roku 2019 jednočlenné domácnosti, ak mali mesačné súhrnné príjmy nižšie ako 406 Eur (4 872 € na rok). Medziročne vzrástla hranica chudoby o 33 € za mesiac,“ spresnil Róbert Vlačuha, riaditeľ odboru štatistiky životnej úrovne obyvateľstva ŠÚ SR.
V prípade štandardných úplných domácností (dvaja dospelí a dve deti do 14 rokov) bola hranica chudoby v roku 2019 na úrovni 853 € za mesiac. V porovnaní s predchádzajúcim rokom išlo o takmer 9 %-tný nárast (v absolútnom vyjadrení 69 Eur na mesiac). V tejto skupine bolo rizikom chudoby ohrozených 10,2 % domácností, a medziročne došlo k významnému zníženiu, pretože v roku 2018 bolo rizikom chudoby ohrozených až 14,5 % jednočlenných domácností.
Trend vo vývoji podielu a počtu osôb ohrozených rizikom príjmovej chudoby po roku 2008, čo bol začiatok finančnej krízy, začal stúpať, ale od roku 2012 má klesajúci trend (s výnimkou roku 2016) pričom však nedosiahol nízke predkrízové počty.
Miera rizika chudoby je pre jednotlivé krajiny počítaná vo vzťahu k ich národným hraniciam chudoby (60 % mediánu národného disponibilného príjmu).
Prameň: Štatistický úrad SR
K chudobou najviac ohrozeným skupinám patria tiež nezamestnané osoby. Až 56,7 % osôb bolo ohrozených rizikom chudoby, čo predstavuje nárast oproti predchádzajúcemu roku o 5,7 p. b. Nárast bol zaznamenaný aj v kategórii dôchodcov (o 1,6 p. b.) na hodnotu 8,6 %.
Domácnosti s deťmi sú dvojnásobne viac vystavené riziku chudoby
Aj výsledky zisťovania v roku 2019 potvrdili dlhodobé trendy, že deti a mladí vo veku 0-17 rokov sú vystavení vyššiemu riziku chudoby ako dospelé a staršie osoby a tvoria najzraniteľnejšiu vekovú skupinu. Pod hranicou chudoby žilo na Slovensku približne každé piate dieťa, presne 19,0 % osôb z uvedenej vekovej skupiny, čo predstavuje približne 187-tisíc osôb do 18 rokov. Tento stav je odrazom príjmovej situácie domácnosti, v ktorej dieťa žije. Medziročne (v porovnaní s rokom 2018) sa miera rizika chudoby detí znížila o 2 percentuálne body.
Podľa R. Vlačuhu na mieru rizika chudoby významne vplýva počet členov domácnosti. „Domácnosti so závislými deťmi sú dvojnásobne viac vystavené riziku chudoby ako domácnosti bez závislých detí, každá šiesta domácnosť so závislými deťmi (15,2 % domácností je ohrozená chudobou, pri domácnostiach bez detí je to len 7,9 % domácností),“ spresnil R. Vlačuha.
Najviac ohrozenou skupinou boli tiež úplné domácnosti s viac deťmi (dvaja dospelí s tromi či viac závislými deťmi), pod hranicou príjmovej chudoby aktuálne žije až 37,8 % takýchto domácností.
Počet a podiel tejto kategórie domácností pod hranicou chudoby rastie posledných šesť rokov, ešte v roku 2013 bolo pod hranicou chudoby menej ako 30 % domácností, troma či viac deťmi. Medziročne (v porovnaní s rokom 2018) sa zvýšil o 1,1 p. b..
Podobne veľmi vysoký podiel domácnosti, ktoré majú mesačné príjmy pod hranicou chudoby, je v skupine, kde deti vychováva len jeden rodič. Až 32,1 % domácností z tejto skupiny bolo pod hranicou chudoby. „V úplných rodinách s viac deťmi, resp. v neúplných rodinách sa situácia už dlhodobo zhoršuje. Sú to typy domácností, ktoré sa oveľa častejšie dostávajú do rizika chudoby,“ spresnil R. Vlačuha.
Banskobystrický región je skokanom roka
Slovensko sa dlhodobo zaraďuje medzi krajiny s výraznými hospodárskymi a sociálnymi rozdielmi medzi regiónmi, čo sa prejavuje aj v miere rizika chudoby. Dlhodobo je vyššie percento obyvateľov pod hranicou príjmovej chudoby v Košickom a Prešovskom kraji.
„Najvýraznejšie zhoršenie situácie z regionálneho hľadiska sa prejavilo v roku 2019 v Banskobystrickom kraji, keď sa pod hranicou chudoby ocitlo 19,3 % obyvateľov kraja,“ zdôraznil R. Vlačuha.
Región sa prebojoval na prvé miesto v rebríčku miery chudoby regiónov SR, keď sa podiel obyvateľov ohrozených chudobou zvýšil za rok o 1,7 percentuálneho bodu. Na druhom mieste bol Prešovský kraj (17,5 % obyvateľov ohrozených chudobou), a na treťom mieste Košický región (16,6 % obyvateľov ohrozených chudobou).
Najmenej osôb ohrozených chudobou bolo naďalej v Bratislavskom kraji, kde sa pod hranicou chudoby nachádzalo len 4,3 % obyvateľov (rovnako ako v roku 2018).
Pod celoslovenským priemerom, teda menší podiel obyvateľov pod hranicou chudoby mali tiež aj všetky tri kraje západného Slovenska – Trnavský (10,7 %,), Nitriansky (6,6 %) a Trenčiansky kraj a (5,1 %). Pričom v Nitrianskom a Trenčianskom kraji došlo medziročne aj k najväčšiemu poklesu miery rizika chudoby. Naopak k nárastu podielu obyvateľov ohrozených chudobou oproti roku 2018 došlo v troch regiónoch – v Košickom, Banskobystrickom a Trnavskom kraji.
SR na treťom mieste v EÚ podielom ohrozených chudobou
EU SILC sa realizuje vo všetkých členských štátoch EÚ. Z medzinárodného hľadiska patrí Slovensko ku krajinám s najnižšou mierou chudoby v EÚ. Podľa posledných dát (za rok 2019) bola Slovenská republika s podielom ľudí vystavených chudobe na úrovni 11,9 % na tretej priečke v EÚ. Nižšiu mieru rizika chudoby mali v roku 2019 Česká republika (10,1 %) a Fínsko (11,6 %).
Približne rovnakú hodnotu miery rizika chudoby ako Slovensko malo Slovinsko (12,0 %), Maďarsko (12,3 %), Dánsko (12,5 %), Holandsko (13,2 %) a Rakúsko (13,3 %).
Naopak, najvyššiu mieru rizika chudoby a teda aj najväčší podiel obyvateľstva či domácností, ktoré hospodária mesačne so sumami nižšími ako je národná hranica chudoby malo Rumunsko (23,8 %), ďalej Lotyšsko (22,9 %), Bulharsko (22,6 %) a tiež Estónsko (21,7 %), Španielsko (20,7 %) a Litva (20,6 %).