MF: aké sú riziká stavu rozpočtového provizória
Ministerstvo financií SR upozorňuje na riziká, ktoré sú spojené s prípadným neschválením štátneho rozpočtu v Národnej rade Slovenskej republiky.
Finančné noviny prinášajú základné informácie o mechanizme uplatňovania výdavkov v prípade takéhoto negatívneho scenára. Riziká popísalo Ministerstvo financií SR.
Rozpočet na rok 2023 počíta s výdavkami na úrovni 35 mld. eur. V prípade rozpočtového provizória by objem financií na rok 2023 zodpovedal roku 2022, teda sume výdavkov na úrovni 27 mld. eur. Výdavky štátneho rozpočtu v prípade rozpočtového provizória nesmú prekročiť počas jedného mesiaca jednu dvanástinu celkových výdavkov štátneho rozpočtu z predchádzajúceho roka. Aj napriek tomu, že mechanizmus uplatňovania rozpočtového provizória je zložitejší, zjednodušene sa dá povedať, že štát by mohol za jeden mesiac použiť výdavky v sume 2,25 mld. eur. (27 mld. eur / 12 mesiacov = 2,25 mld. eur).
Rozpočtové provizórium obsahuje výnimky z vyššie uvedenej jednej dvanástiny a výnimka sa uplatňujú na výdavky spojené so správou štátneho dlhu, výdavky na úhradu výnosov zo štátnych cenných papierov, výdavky na splácanie úrokov, úhrady dávok a príspevkov, poistné a príspevky do poisťovní za zamestnancov štátu, odvody do rozpočtu EÚ, prostriedky mechanizmu Plánu obnovy a odolnosti. Neznamená to však, že tieto výdavky môžu byť v provizóriu neobmedzené, stále platí obmedzenie na celkové výdavky výdavkovou obálkou roka 2022 t.j. 27 mld. eur. Znamená to, že tieto výdavky v danom mesiaci môžu byť viac ako 1/12.
Mechanizmus rozpočtového provizória je tak jasne daný. Minister môže iba raz na začiatku roka stanoviť jednotlivé limity a nemôže uplatňovať flexibilitu, ktorú ponúka zákon o rozpočtových pravidlách. V takomto prípade nie je možné presúvať výdavky podľa potrieb. Každý mesiac môže štát vyčerpať len jednu dvanástinu a nič sa neprenáša do ďalšieho mesiaca s výnimkou vyššie spomínaných kategórií (správa dlhu, sociálne príspevky atď…)
Tiež platí, že všetky finančné záväzky, ktoré sú schválené legislatívou, musí štát dodržať aj počas rozpočtového provizória. Ide napríklad o zvýšenie miezd v daných sektoroch, zvýšenie dôchodkov, výdavkov na rodinnú politiku a podobne. Krytie týchto záväzkov by ale automaticky znamenalo obmedzenie výdavkov v iných oblastiach. Opäť zjednodušene povedané, štát bude musieť tieto zákonné záväzky zaplatiť, no na iné oblasti (bežné kapitálové výdavky) zostane z limitu provizória menej. Základný princíp je dodržanie stanoveného celkového limitu provizória a 1/12 na daný mesiac.
Základný scenár pre rozpočtové provizórium znamená napríklad obmedzenie financovania energetickej pomoci, škrtnuté takmer všetky kapitálové výdavky okrem tých, ktoré už prebiehajú, nemožné transfery nad rámec tohtoročného rozpočtu do zdravotníctva, železníc a nenaplnenie nášho dvojpercentného záväzku v obrane.
Vplyv provizória na ekonomiku: Z našej predbežnej makroekonomickej analýzy tiež vyplýva, že rozpočtové provizórium by v čase vysokej inflácie, energetickej krízy, covidu a vojny na Ukrajine malo drakonický dosah na ekonomiku. Znamenalo by to prepad ekonomiky rádovo o 4,1 percenta HDP, stratu 52 800 pracovných miest, to znamená rast nezamestnanosti o skoro dva percentuálne body na 8 percent a rast inflácie z očakávaných 13,5 na 17,3 percenta. To sú parametre porovnateľné so štandardne veľkými hospodárskymi krízami, teraz pandémiou, predtým s hypotekárnou krízou v roku 2009.
