Medzinárodný deň žien má 110. narodeniny
Medzinárodný deň žien, často označovaný skratkou MDŽ, si tohto roku pripomína 110 výročie. Tento medzinárodný sviatok od roku 1975 uznáva aj Organizácia spojených národov . Stanovila ho v roku 1975 k výročiu vystúpenia 15 000 newyorských žien – krajčírok, v roku 1908. Chceli zrušenie desaťhodinového pracovného času, vyššie mzdy, lepšie pracovné podmienky. V tom čase ženy bojovali za lepšie volebné práva.
Archetypom medzinárodného dňa žien je sviatok Matronalia v Starom Ríme. Tento sviatok pripadal na prvý týždeň marca, väčšinou priamo na 1. marca. Počas sviatku mohli ísť do záhrad vedľa chrámu bohyne Juno na rímskom návrší Esquilinus. Predpokladá sa, že Juninou doménou bola pôvodne živá sila alebo mladosť. Postupne tejto bohyni Rimania prisúdili funkciu patrónky neviest alebo vo všeobecnosti funkciu patrónky manželstva.
Sviatok bol posvätený šťastiu v manželskom živote. Manželia dávali ženám darčeky a plnili ich priania. Ženy hostili otrokov.
Od roku 1975 si OSN pripomína MDŽ ako deň medzinárodnej solidarity žien za rovnoprávnosť, spravodlivosť, mier a rozvoj. Ako to bolo pred sto rokmi. Na základe výzvy newyorskej socialistickej organizácie žien bola manifestácia s heslami za zrovnoprávnenie žien. Podľa dostupných údajov cez ulice New Yorku prešlo viac ako 15 000 žien. Žiadali zníženie počtu hodín v pracovnom dni, rovnaké mzdy ako mali v tom čase muži, ale mali aj požiadavku všeobecného volebného práva.
V roku 1909 Socialistická strana Ameriky vyhlásila národný deň žien, ktorý sa do roku 1913 oslavoval v poslednú februárovú nedeľu. Americká socialistická strana (Socialist Party of America) bola socialistická strana pôsobiaca v USA. Vznikla v roku 1901 zlúčením Sociálno-demokratickej strany a časti Americkej socialistickej strany práce. V roku 1910 sa predstaviteľky strany v Kodani zišli na II. medzinárodnej konferencii žien socialistiek, kde sa stretli s Klárou Zetkinovou. Tá bola bola nemeckou ľavicovou političkou a bojovníčkou za práva žien, ktorá na konferencii presadila vznik sviatku MDŽ, vtedy ešte bez určenia pevného dátumu. Prvý raz MDŽ zorganizovali 8. marca 1911 v Nemecku, Rakúsku, Dánsku a Švajčiarsku. Zámerom bolo to, že v tento deň budú ženy organizovať svoje manifestácie a pochody, ktorými oboznámia so svojimi problémami širokú verejnosť. Všeobecné, alebo čiastočné hlasovacie právo získali od roku 1917 ženy v Novom Zélande, Austrálii, Fínsku, Nórsku, Dánsku, Islande.
Dátum 8. marec sa ustálil až po 1. svetovej vojne, najmä pod vplyvom veľkej demonštrácie v Petrohrade v roku 1917 tesne pred Februárovou revolúciou, ktorá sa konala poslednú nedeľu vo februári podľa juliánskeho kalendára, čo sa rovná 8. marcu kalendára gregoriánskeho. Sviatok sa rýchlo rozšíril, jeho obsah kolísal od politického a feministického protestu po apolitickú socialistickú obdobu Dňa matiek.
Prvý sviatok MDŽ v ČSR sa konal v roku 1921 a o rok neskôr nadobudol už masový charakter. Počas druhej svetovej vojny bol MDŽ zrušený, posledný sa konal v roku 1938. Po roku 1945 bol MDŽ znovu obnovený.
