Médiá zverejňujú lož o eurofondoch z roku 2017

Médiá aj v súčasnosti píšu nepravdivé informácie o rozdeľovaní eurofondov na vedu, výskum a inovácie v roku 2017 Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky.

Médiá tvrdia, že dotácie mali dostať aj firmy, ktoré vedu a výskum nikdy nerobili (VaV). Mohli ich dostať na základe vtedy existujúcich pravidiel.

Pravidlá pre čerpanie peňazí z európskych fondov vznikli v rokoch 2014 až 2015. V tomto období boli ministrami školstva Dušan Čaplovič a Peter Pellegrini. V roku 2017 sa pravidlá získavania finančných prostriedkov z fondov európskej únie nemohli meniť.

Ministrom bol vtedy Peter Plavčan. Projekty vždy hodnotila nezávislá komisia na základe posudkov nezávislých hodnotiteľov. Tí nebol zamestnancami ministerstva a ani s neboli s nimi v konflikte záujmov, teda neboli majetkovo a ani personálne prepojení.

Na strane 4 relevantnej výzvy citujeme. Originál čitateľ nájde tu:  „V prípade žiadateľa/partnera z podnikateľského sektora v rámci tejto výzvy platí, že oprávnenými sú podnikatelia podľa § 2 ods. 2 písm. a), b), ako aj v zmysle § 7 a § 21 organizačná zložka zahraničnej právnickej osoby Obchodného zákonníka, ktorí v rámci svojich podnikateľských činností uskutočňujú aj VaV (v prípade, že podnikatelia uskutočňujúci VaV nemajú uvedené činnosti zapísané v rámci Obchodného registra SR alebo Živnostenského registra SR, preukážu uskutočnenie VaV aktivít v rámci Výskumno-vývojového zámeru – príloha ŽoNFP č. 1) v zmysle Schémy na podporu výskumu a vývoja (schéma štátnej pomoci – príloha č. 3 tejto výzvy), časť J Výška pomoci a intenzita pomoci.“

Pri plnení tejto podmienky výzvy žiadatelia z podnikateľského prostredia teda nemuseli mať v obchodnom alebo živnostenskom registri uvedený predmet činnosti výskum a vývoj, stačilo deklarovať výskumné a vývojové aktivity v prílohe č. 1 Výskumno-vývojový zámer.
V médiách sa ako negatívum uvádzalo to, že do zoznamu vybratých projektov boli zaradené firmy s krátkou dobou podnikania. Výzva však bola určená aj pre začínajúcich podnikateľov s dobou trvania podnikateľskej činnosti aspoň jeden rok. Na strane 13 výzvy, bod d), 2. odrážka citujeme:„ – podnikatelia – právnické osoby mať min. 1 riadnu účtovnú závierku za nepretržité obdobie 12 mesiacov“.

Ďalej sa v médiách ako negatívna informácia uvádzala aj to, že niektorí žiadatelia neboli registrovaní v registri partnerov verejného sektora. Táto povinnosť však vzniká podľa zákona až po schválení dotácie vyššej ako 100 tis. eur z verejných zdrojov.

Projekty s prílohami neboli zverejnené, iba zoznam vybratých projektov. Či firmy robili alebo nerobili výskum a vývoj sa z tohto zoznamu vybratých projektov nedalo zistiť, lebo predmet činnosti výskum a vývoj nemuseli mať firmy podľa znenia výzvy zapísaný v obchodnom alebo živnostenskom registri. Ich nezaradenie v registri partnerov verejného sektora znamená iba to, že nikdy nedostali dotáciu vyššiu ako 100 000 euro z verejných zdrojov.

Okrem toho je verejne známe, že Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky vytvorilo nezávislú komisiu, ktorá by preverila oprávnenosť zaradenia projektov do zoznamu vybratých projektov.

Slovenská republika je aj v súčasnosti opakovane kritizovaná Európskou komisiou za jeden z najnižších podielov malých a stredných podnikov a vynaložených súkromných financií na celkovom slovenskom výskume a vývoji v rámci členských štátov Európskej únie.

 

Slovenská republika v Globálnom indexe inovácií 2022 klesla za desať rokov o 6 miest. V súčasnosti je v rebríčku, ktorý hodnotí 132 ekonomík na 46 mieste. Za Slovenskou republikou nasleduje Ruská federácia. Viac informácií Finančné noviny priniesli tu.

V roku 2012 mala Slovenská republike v skóre Globálneho indexu inovácií bola na 40 mieste celkového rebríčka.

Slovenskú republiku z hľadiska inovácií, v zátvorke uvádzame poradie v indexe, predbehli Estónsko (18),  Česká republika (30), Slovinsko (33, Maďarsko (34),  Bulharsko (35), Poľsko (38), Litovská republika (39), Lotyšská republika (41), Chorvátsko (42).

Globálny index inovácií zostavuje INSEAD. To je európska podnikovo-hospodárska škola pôsobiaca sa vo Fontainebleau, v Singapure a v Abú Zabí. Vznikla v roku 1957.

SLOVENSKO je novým inovátorom s výkon na úrovni 64,3 % priemeru EÚ. Výkon je nad priemerom Emerging Innovators (50,0 %). Výkon je rastie (4,6 %-bodov) nižšou mierou ako EÚ (9,9 % bodov). krajiny rozdiel vo výkonnosti v porovnaní s EÚ sa zväčšuje.

Spomínaná  výzva to mala zmeniť, ale nakoniec finančné zdroje z tejto výzvy spolu s celým  Operačným programom (OP) VaV boli použité v Integrovanom regionálnom operačno programe  (IROP).

Útvar Ministerstva financií Slovenskej republiky vypracoval pred niekoľkými dňami materiál s titulom “Revízia výdavkov, kompetencií a personálnych kapacít vo výskume, vývoji a inováciách.” Jeho celé znenie nájdete tu. 

Správa konštatuje, že “veľmi vážnym problémom pre výskumný a inovačný ekosystém je nadmerná záťaž finančnou kontrolou  a auditmi.”

(strana 141).

(Spracované podľa verejne dostupných informačných zdrojov štátnej správy Slovenskej republiky, www.insead.edu a Európskej komisie.)