Lucasove myšlienky sú užitočné aj v súčasnosti

CHICAGO –  Robert Emerson Lucas (1937)  je americký   ekonóm pôsobiaci na univerzite v Chicagu v USA. Jeho myšlienky sú aktuálne pre súčasnú ekonomickú krízu.

V roku 1995 mu udelili Cenu Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfréda Nobela a je považovaný za člena top 10 teoretikov ekonómie. Je ženatý s Nancy Stokey, ktorá je taktiež ekonómkou.

Robert Lucas sa v istom zmysle stal ekonómom náhodne. Získal titul bakalára histórie v Chicago University v roku 1959. V štúdiu histórie pokračoval v University Berkeley California. Tam ho zaujali kurzy histórie ekonomickej histórie antického sveta.

Za oveľa dôležitejšie považoval ako svet ekonomiky menia rozhodnutia obyčajných ľudí. Preto sa začal zaoberať skúmaním ekonomiky. Vrátil sa do Chicaga. Tu sa jeho pedagógom stal Milton Friedman. Ten v mnohom ovplyvnil jeho názory.

V sedemdesiatych rokoch minulého storočia sa mnohé rozvinuté krajiny stretli s problémom stagflácie. Stagflácia je stav, keď ekonomika vykazuje zároveň stagnáciu a infláciu.
Séria negatívnych ropných šokov a nekontrolované stimulovanie (podpora) dopytu viedli k súčasnému poklesu výroby a zrýchleniu inflácie, teda úrovne cien.
Namiesto úplnej zamestnanosti vďaka nie vysokej inflácie, vlády a centrálne banky vysokú infláciu a rast nezamestnanosti. Stagflácia priniesla silný úder po receptoch tradičnej keynesiánskej hospodárskej politiky. Sedemdesiate roky minulého storočia sa stali hviezdnym obdobím Miltona Friedmana a myšlienok monetarizmu.

 

Monetarizmus (odvodené od  latinského slova moneta – minca) je  ekonomická teória zdôrazňujúca význam peňazí vrátane ich    samoregulačných funkcii a odmietajúca štátne zásahy do ekonomiky. Základom úspešného fungovania ekonomiky je rovnováha na peňažnom trhu, vysvetľovaná kvantitatívnou teóriou peňazí.

Chápanie toho, že politika podpory dopytu funguje len v tej miere, v ktorej sa jej darí oklamať inflačné očakávania obyvateľstva a firiem, sa stalo revolúciou v makroekonómii.

Avšak v pionierskych prácach Miltona Friedmana a Edmunda Phelpsa sa inflačné očakávania formovali na základe predchádzajúcich období. Ľudí sa tak isto dá dlho klamať, stimulujúc výrobu, ale teraz len vďaka čoraz vyššej a čoraz vyššej inflácie.

Robert Lucas zbavil vlády a centrálne banky aj tejto možnosti. Rozvinul myšlienku Johna Frassera Mutha o tom, že spotrebitelia a firmy a firmy používajú všetky im dostupné informácie a nerobia systematické chyby v svojich rozhodnutiach, predpovediach, či prognózach.

Teória racionálnych očakávaní (Rational Expectations Theory) bola rozpracovaná ako kontrapunkt teórii adaptívnych očakávaní (Adaptive Expectations Theory). Základná myšlienka pozostáva v tom, že ekonomickí agenti (hráči) využívajú všetky dostupné informácie a nerobia chyby v svojich prognózach (očakávaniach), na rozdiel od modelu adaptívnych očakávaní, v ktorej sa očakávania len postupne adaptujú (prispôsobujú) k zmenám.

Model formovania očakávaní v teórii racionálnych očakávaní sa kritizuje ako nezodpovedajúca reality a neumožňujúca robiť potvrdzujúce prognózy (predpovede).

Vráťme sa k myšlienkam Roberta Lucasa. Rast nominálneho dopytu vyvoláva rast cien tovarov a služieb. A ak to ľudia nepredvídajú, požadujú aj vyššie mzdy, a firmy následne za rastúcimi nákladmi zvyšujú ceny. Súčasne reálne náklady sa nemenia, preto firmy nemá význam zväčšovať výrobu. Výsledkom toho po raste nominálneho dopytu sa zvýši len inflácia, a nie výstup.
Ľudí sa dá dočasne uviesť do omylu a to preto, lebo nemajú prístup ku všetkým informáciám. Nie je možné ich uvádzať do omylu nekonečne dlho, lebo očakávania sú celkovo racionálne. To však samozrejme neznamená, že ľudia sa správajú ako roboti, ktorí prepočítavajú možné verzie budúcnosti na základe najkomplikovanejších matematických modelov. Dokonca ekonómia sa tým nemôžu pochváliť.
Avšak keď sa to týka našej peňaženky a zdravia, snažíme sa vyhnúť sa tých istých omylov v svojich prognózach a predpovediach.
Makroekonomické a mikroekonomické modely v päťdesiatych rokoch mali málo čo spoločného. Mikroekonómovia analyzovali správanie a vzájomné pôsobenie samostatných spotrebiteľov, takpovediac pod mikroskopom. Makroekonómovia skúmali ekonomiku z výšky vtáčieho letu. V ich modeloch nebolo možné uvidieť to, ako sa správajú samostatní ľudia a firmy. Za lesom nebolo vidieť stromy.
Všetko sa to zmenilo v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch. Makroekonomické väzby, ktoré sa zdali nemennými dlhé desaťročia, sa stali deštruovať jedna za druhou. Ekonómovia si položili otázku. „Čo sa deje? Aká je príčina zmien?“ „Znamená to, že makroekonomické modely sú zbytočné?“

Makroekonomické väzby, ktoré sa zdali nemennými dlhé desaťroćia, sa stali deštruovať jedna za druhou. Ekonómovia si položili otázku. „Čo sa deje? Aká je príčina zmien?“ „Znamená to, že makroekonomické modely sú zbytočné?“

 

Robert Lucas dal na to jednoduchú odpoveď. Po zmene hospodárskej politiky prišla aj zmena spotrebiteľského a investičného správania domácností a firiem. To vyvolalo vážne zmeny na makroúrovni.

To tiež znamená, že tradičné makroekonomické modely, pozostávajúce z historických údajov, sú v lepšom prípade zbytočné pre analýzu novej hospodárskej politiky, v horšom prípade môžu znamenať mylným záverom.

Kritika Roberta Lucasa bola konštruktívna. Ak ľudia menia svoje správanie následne za štrukturálnymi zmenami v ekonomike alebo zmenami v hospodárskej politike, treba ich vrátiť do makroekonomického modelu. Mikroekonomické zdôvodnene základných makroekonomických vzťahov, sa stalo jednou z najdôležitejších v ekonomickej vede.

Kritika Roberta Lucasa sa dá využiť aj v súčasných podmienkach. V období koronavírusu sa odohrali významné zmeny v správaní domácností a firiem. Domácnosti si začali šetriť na horšie časy a firmy odkladať investície. Na makroúrovni vidíme zníženie sklonu obyvateľov k spotrebe a nízku citlivosť investícií na úrokové miery. Táto zmena správania je charakteristická pre mnohé krízy.

 Avšak súčasná ekonomická kríza je nezvyčajná. Jej dôsledkom je zmena štruktúry spotreby a výroby. Ľudia prudko zmenšili spotrebu jedných tovarov a služieb a zväčšili spotrebu iných. Firmy sa museli rýchlo prispôsobiť k zmenám v spotrebe a roztrhnutiu výrobných reťazcov. Takéto zmeny neboli počas predchádzajúcich kríz.

To znamená, že makroekonomické modely, ktorých základom sú mikroekonomické vzťahy nemôžu priniesť úžitok pre pochopenie toho, čo sa deje v súčasnosti, a bude sa diať v budúcnosti.

Analýza ekonomických cyklov, skúmanie príčin ekonomických kríz a rozpracovanie stabilizačných politík sú dôležitými otázkami súčasnosti. Trápia mnohých.

Nie malú pozornosť Robert Lucas venoval problematike dlhodobého rastu. Dve alebo tri percentá priemerného ročného hospodárskeho rastu – rozdiely sa nezdajú také významné, ale v priebehu storočia sa krajina, ktorá rastie o niečo rýchlejšie, zbohatne viac ako dva a pol razy v porovnaní so svojím konkurentom.

Kľúčovým prvkom dlhodobého rastu, na ktorý sa Lucas vo svojom výskume zameriaval, je ľudský kapitál. V jeho modeloch nie sú vedomosti, zručnosti, sociálne zručnosti a zdravie pracovníkov pre výrobu tovaru a služieb o nič menej dôležité ako stroje, počítače alebo budovy. Ľudský kapitál, podobne ako fyzický kapitál, rastie na úkor investícií – času stráveného na výchove, zachovaní a podpore zdravia. Na rozdiel od fyzického kapitálu sa návratnosť ľudského kapitálu po jeho zvýšení neznižuje, čo z jeho akumulácie robí zdroj trvalo udržateľného dlhodobého rastu. Lucas vysvetľuje, prečo chudobné krajiny zostávajú chudobné a bohaté bohatnú, s rôznymi úrovňami ľudského kapitálu.

Preto investície do zdravotníctva majú veľký zmysel pre ľudský kapitál.