Kto je kto: predstavujeme staronového prezidenta Uzbekistanu Šavkata Mirzovjejova
TAŠKENT – Šavkat Miromonovič Mirzijojev – sovietsky a uzbecký štátnik a politik, súčasný prezident Uzbekistanu, vrchný veliteľ ozbrojených síl Uzbekistanu od 14. decembra 2016.
Šavkat Mirzijoeov sa narodil 24. júla 1957 v okrese Zaamin v Jizzašskej oblasti Uzbeckej SSR. Niektoré médiá mylne uvádzali, že Šavkat Mirzijojev sa údajne narodil v Jakhtanskej dedine v okrese Gandzhinsky (dnes okres Devashtichsky) v regióne Leninabad (dnes región Sughd) v Tadžikistane, a dokonca nepotvrdené tvrdenia, že je etnický Tadžik.
V mladosti Šavkat Mirzijojev absolvoval školu v okrese Zaamin a odišiel do Taškentu. V roku 1981 promoval na Taškenskom inštitúte zavlažovania a meliorácie (dnes Taškenský inštitút inžinierov zavlažovania a poľnohospodárskej mechanizácie) s titulom strojného inžinierstva. Po absolutóriu zostal na ústave a v rokoch 1981 až 1992 pracoval najskôr ako pomocný vedecký pracovník. Potom získal doktorát z technických vied. V posledných rokoch svojho pôsobenia na ústave pôsobil ako prvý prorektor ústavu. Koncom osemdesiatych rokov vstúpil do Komunistickej strany Sovietskeho zväzu. Začiatkom roku 1990 bol na základe výsledkov druhého kola zvolený za ľudového poslanca Najvyššieho sovietu Uzbeckej SSR na 12. (poslednom) zvolaní z volebného okrsku č. 22. okres Karasuu okresu mesta Taškent.
Po získaní nezávislosti Uzbekistanu 31. augusta 1991 zostal poslancom Najvyššej rady už samostatnej republiky a stal sa členom Ľudovej demokratickej strany Uzbekistanu (PDPU), ktorá nahradila zlikvidovanú Komunistickú stranu Uzbekistanu.
V roku 1992 bol Šavkat Mirzijojev vymenovaný za khokima (predsedu administratívy) okresu Mirzo-Ulugbek v meste Taškent, ktorý pracoval v tejto pozícii až do druhej polovice roku 1996. Po parlamentných voľbách 1994/1995 do nového parlamentu Uzbekistanu – Oliyho Majlisa sa opäť stal poslancom krajinského parlamentu ako člen PDPU. Dňa 11. septembra 1996 bol dekrétom prezidenta Uzbeckej republiky Islama Karimova Šavkat Mirzijojev vymenovaný za khokima (guvernéra) poľnohospodársky rozvinutej Jizzašskej oblasti Uzbekistanu, odkiaľ Šavkat Mirzijojev pochádza.
Po výsledkoch ďalších parlamentných volieb v roku 1999, v tom čase v jednokomorovom Oliy Majlis, sa opäť stal poslancom krajinského parlamentu, bol však zvolený ako nestraník a svoj mandát si ponechal do roku 2004.
Dňa 10. septembra 2001 bol Šavkat Mirzijojev menovaný Islamom Karimovom za khokima (guvernéra) priemyselne, poľnohospodársky a turisticky rozvinutého regiónu Samarkand v Uzbekistane. Tento post zastával dva roky.
Po smrti prvého prezidenta Uzbekistanu, Islama Karimova, sa stal úradujúcim prezidentom predseda Senátu Nigmatilla Juldošev, ktorý sa však 8. septembra 2016 pozície vzdal. Parlament zvolil za dočasného lídra Šavkata Mirzijojeva. Týždeň po tomto vymenovaní (16. septembra) bol nominovaný Liberálno-demokratickou stranou Uzbekistanu za kandidáta na prezidenta Uzbekistanu v predčasných prezidentských voľbách naplánovaných na december 2016. Dňa 23. septembra 2016 Ústredná volebná komisia Uzbekistanu povolila Mirzijojevovi účasť na prezidentských voľbách.
Dňa 4. decembra 2016 vyhral Mirzijojev prezidentské voľby so ziskom 88,61 percenta hlasov a účasťou 87,89 percenta. Dňa 13. decembra bol uznesením Senátu zbavený funkcie predsedu vlády. 14. decembra zložil prísahu a ujal sa úradu prezidenta Uzbeckej republiky.
V dňoch 6. – 7. marca 2017 ako hlava uzbeckého štátu absolvoval svoju prvú zahraničnú návštevu Turkménska, kde sa stretol s prezidentom Gurbangulym Berdimuhamedovom.
Na začiatku Mirzijojevovho prezidentstva bola prokuratúra očistená od bývalých zamestnancov s rodinkárskym pozadím. Dňa 4. augusta 2017 Mirzijojev oznámil, že prokuratúra Uzbekistanu by mala byť úplne očistená od zamestnancov, ktorí pracovali pod Karimovom. Mirzijojev poznamenal, že prokurátori sú „najväčší zlodeji“, ktorí zostali „zo starého systému“, čím zdôvodnil čistky v prokuratúre.
Šavkat Mirzijojev si v krátkom čase dokázal upevniť moc v republike, získal medzi obyvateľstvom vysokú prestíž, a to spolu vytvorilo potrebné podmienky na urýchlenie ekonomických a politických transformácií.
Jednou z hlavných inovácií Mirzjojeva je spustenie virtuálnej prijímacej miestnosti, kde sa môžu všetci občania krajiny obrátiť so svojimi problémami a návrhmi. Vytvorenie takejto inštitúcie v Uzbekistane bolo skutočnou revolúciou a prielomom. Počas roka práce prijala virtuálna recepcia prezidenta Uzbekistanu 1 353 967 podnetov od občanov.
Po nástupe do funkcie Mirzijojev spustil kurz čiastočnej liberalizácie, pričom vykonal zmeny v systémoch ministerstva vnútra a ozbrojených síl, špeciálnych služieb, vo vzdelávaní, ekonomike a personálnej politike republiky.
