Krízy sa opakujú
Pred krízou úverov na domy v USA sa objavila štúdia NBER o disproporciách na trhu týchto úverov. Súčasťou hospodárskej politiky, keď bol prezidentom USA v rokoch 2001 až 2009 George W. Bush, bolo poskytnúť možnosť získať vlastné bývanie . Banky sa snažili poskytnúť čo najviac úverov na bývanie. Dalo by sa povedať, že začali medzi sebou súperiť
V tom čase komerčné banky zakladali dcérske spoločnosti. Prečo? Ak by poskytovali hypotéky priamo, nemohli by ich poskytnúť hocikomu. Externé firmy ich poskytovali aj tým, ktorí ich boli schopní splácať len pri nízkych úrokoch. Banky tieto úvery zabalili do dlhov, obchodovaných na burze. Lacné úvery spôsobili rast cien nehnuteľností. Vytvorila sa bublina.
Termín ekonomika bubliny (buble economy) sa objavil vďaka japonskému vydavateľstvu Asahi, ktoré ním označovalo procesy v Japonsku začiatkom osemdesiatych rokov. Bublina má tri vlastnosti. Je to 1) rýchly rast cien finančných aktív, 2) rozšírenie ekonomickej činnosti a 3) stále zväčšenie ponuky finančných prostriedkov a úverov.
A stalo sa čo sa nepredpokladalo. Tak ako mnohé podniky upratujúce v mestách podniky nepredpokladajú, že v zime napadne sneh. V bankovom sektore je situácia podobná. Po lete prichádza jeseň, či zima. Po nízkych úrokoch, prichádzajú vyššie úroky. Pri nich stúpajú mesačné splátky úverov. Keď v USA ľudia prestali splácať pôžičky na bývanie. Preto prudko klesla cena dlhov obchodovaných na burze. Kvôli nim v rokoch 2008 – 2009 v USA skrachovalo celkom 165 bánk. Najväčšia bola Lehman Brothers.
Dlhy obchodované na burze spôsobili problémy bankám, ktoré sú v USA od nedele v nútenej správe. Ich cena tak ako v rokoch 2007 až 2008 klesla. A vyvolalo to ten istý efekt. Straty v bankách. Mnohí, ľudia prídu o úspory, ktoré nespadajú pod poistenie vkladov.
Aké sú príčiny toho, že v USA skracovali, zatiaľ, tri finančné inštitúcie Silver Gate Corporation, Silicon Valley Bank a Signature Bank? Je to pokles hodnotenia pôžičiek obchodovaných na burzách.
Celkovo nerealizované straty amerických bánk v dôsledku zníženia hodnotenia dlhov dosiahli v decembri 2022 približne 630 miliárd USD.
Federálny rezervný systém, ktorý v USA plní funkciu centrálnej banky, chcel znížiť rast cien. Jednou z príčin rastu cien je to, ak je obehu viac peňazí ako by malo byť. Ich množstvo sa zmenšuje tak, že sa zvýšia úroky. Peniaze sa stávajú nedostupnejšie a menej sa ich dostáva do ekonomiky. Zníženie úrokov vyvolalo reťazovú reakciu vo finančnom sektore. Jej výsledkom sú problémy v bankovom sektora.
Ako sa to prejavilo napríklad Silicon Valley Bank? A keďže ziskovosť dlhov obchodovaných na burze v porovnaní s novými dlhmi klesla, klesla aj ich hodnota. V prípade tejto banky dlhy nečakane stratili na hodnote 15 miliárd dolárov, ako uviedla samotná banka. Takéto znehodnotenie v zásade nepredstavuje problém, pretože sa týka len papierovej hodnoty. Keď sa však dlhopisy musia predať, vedie to k stratám. Presne to bola SVB v posledných mesiacoch nútená urobiť. Banka musela predať cenné papiere v hodnote 21 miliárd USD, pretože potrebovala prostriedky na vyplatenie vkladov klientom.
Tradičný teoretický pohľad na problém pozostáva v tom, že menové autority by nemali priamo reagovať na zmeny cien finančných aktív. Existuje niekoľko argumentov: 1) ceny dlhov a aj iného majetku obchodovaného na burze, majú v krátkodobom časovom horizonte veľké výkyvy a nemôžu ovplyvňovať menovú a úverovú politiku, ktorá je orientovaná na dlhodobý výsledok; 2) v praktickej rovine sa takmer nedá vysvetliť, či zmena cien dlhov odráža zmeny v reálnom sektore ekonomiky alebo je to jednoducho špekulatívna mánia.; 3) dokonca aj keď centrálna banka bude systematicky reagovať na kolísanie cien aktív, jej činnosť povedie k ešte väčšej destabilizácii ekonomiky.
V súčasnosti teória a prax zhromaždili dostatok poznatkov a skúseností, aby revidovali pohľady na ekonomické bubliny a vyslovili konečný verdikt.
Je z toho ponaučenie. Centrálne banky by sa mali obozretne stavať k tomu aké dôsledky bude mať zvýšenie úrokov. Slovenské komerčné banky by sa mali zaoberať tým, že ak zvýšia úroky, vytvára to potenciál budúceho možného nesplatenia úverov na bývanie.
Východiskom pre súčasnú krízu sú možné tri scenáre: optimistický, pesimistický a vyvážený. Pesimistický scenár je o tom, že kríza v USA sa vyrieši, pesimistický, že sa nevyrieši, čo by znamenalo, že kríza sa prehupne aj do iných častí vo svete. Ten vyvážený je v tom, že sa nevyrieši všetko a krízové javy sa len mierne premietnu v iných finančných systémoch.
Pre naivných politikov, ktorí rozumejú všetkému a ničomu, jedno ponaučenie. Zvyšovanie daní na zisk zo spracovania ropy vedie k zdraženiu pohonných hmôt. Bankový odvod vedie alebo k zvýšeniu poplatkov, alebo k zvýšeniu úrokov. A to nikdy nezaplatia politici, ale ľudia: Mali by sme preto skončiť s komunistickou závisťou toho, že niekto má zisk. A to má v hlave väčšina politických strán.
