Košta: aké sú tri korene sociálnej politiky v Európe
BRATISLAVA – Korene sociálneho štátu môžeme hľadať: v Bismarckovom povinnom dôchodkovom poistení, britskom zákonodarstve o chudobe. Povedal to Ján Košta z Ekonomického ústavu SAV v rámci seminára 11. 11. 2019 na pôde Ekonomického ústavu SAV.
Ján Košta predniesel exkurz teórií analyzujúcich sociálny štát. W.H. Beveridge (1879 – 1963) – načrtol systém sociálnych opatrení ako ochranu pred 5 „veľkými zlami“: chudobou, chorobami, nezamestnanosťou, nevzdelanosťou a nedostatočným bývaním.
Podľa T.H. Marshalla má sociálne občianstvo, 3 súčasti: 1.Občianske práva – zabezpečenie individuálnych slobôd a rovnosti pred zákonom; 2.Politické práva – zabezpečenie participácie na rozhodovaní a moci; 3. Sociálne práva- zabezpečenie minimálneho podielu na vytvorených statkoch, sociálnom zabezpečení a kultúrnom dedičstve (predmetom politických súbojov sú sociálne práva, záujmy určitých skupín alebo princípy fungovania sociálnej politiky).
Podľa teoretika Gøsta Esping-Andersena a jeho práce Tri svety kapitalizmu blahobytu (Three Worlds of Wefare Capitalism – 1993) existujú tri režimy alebo typy sociálneho štátu: 1.Liberálny – dominuje sociálna pomoc poskytovaná na báze testovania príjmu, skromné univerzalistické transfery, skromné poisťovacie schémy; 2.Konzervatívny, alebo korporatívny – režim zakotvený v kresťanstve; väzby k udržaniu tradičnej rodiny na základe princípu subsidiarity – iniciatívy jednotlivcov. 3.Sociálnodemokratický; všetky vrstvy sú súčasťou univerzalistického poistenia; znížená úloha trhu; univerzalita zvyšuje náklady tohto režimu. Podľa tohto teoretika výdavky na sociálnu politiku sú pre teoretickú podstatu sociálneho štátu sekundárne… Je ťažké si predstaviť, že niekto bojuje za výdavky ako také… Podstatné sú legislatívne definované parametre kľúčových redistributívnych programov sociálneho štátu ako sú kvalifikačné kritériá na získanie transferov, doba poberania, miera poskytovanej náhrady, horné stropy pre vyplácané transfery a podobne.
