Koncentrácia na akciovom trhu, ktorá nemá od roku 1966 obdobu, stavia aj pasívneho investora do zraniteľnej pozície kvôli súčasnej situácii

NEW YORK – Globálna dominancia najväčších akcií vzrástla na najvyššiu úroveň za posledné desaťročia. Americké akcie na čele s “veľkolepou sedmičkou” teraz tvoria viac ako 70 % svetových rozvinutých trhov.

Koncentrácia na svetových akciových trhoch vzrástla na najvyššiu úroveň za posledné desaťročia, čo zvyšuje riziko pre pasívnych investorov.

Desať najväčších akcií v indexe MSCI All Country World teraz predstavuje 19,5 % širokého referenčného indexu zahŕňajúceho 23 rozvinutých a 24 rozvíjajúcich sa trhov. To je nárast z necelých 9 % v roku 2016 a výrazne nad maximom z obdobia dot-com, ktoré dosiahlo 16,2 % v marci 2000, podľa údajov MSCI z roku 1994.

V indexe MSCI World, ktorý zahŕňa len rozvinuté trhy, sa 10 ťažkých spoločností – všetky z USA – teraz podieľa na celkovej trhovej kapitalizácii 21,7 %, čo pomohlo zvýšiť podiel USA na indexe na takmer 71 %.

Podľa Dimitrisa Melasa, vedúceho výskumu a vývoja indexov v MSCI, je koncentrácia “taká vysoká ako za posledné tri desaťročia a možno aj dlhšie”.
V skutočnosti je miera koncentrácie ešte vyššia, keďže do prvej desiatky patria dve samostatné triedy akcií spoločnosti Alphabet, materskej spoločnosti Google, ako aj päť ďalších akcií takzvanej “veľkolepej sedmičky” a tri ďalšie americké spoločnosti: Eli Lilly, Broadcom a JPMorgan.


Podľa Elroya Dimsona z Cambridgeskej univerzity, Paula Marsha a Mikea Stauntona z London Business School sa týchto 10 gigantických spoločností podieľa na celkovej kapitalizácii akciového trhu 28,6 %, čo je viac ako 11,9 % v roku 1995 a najviac od roku 1966.

Nárast globálnych gigantov potenciálne predstavuje riziko pre investorov, ktorí sa snažia využiť výhody diverzifikácie, ktorú investori tradične oceňujú ako spôsob zvýšenia výnosov bez dodatočného rizika, vo fondoch sledujúcich indexy, ako sú napríklad fondy obchodované na burze.

“Pri 71-percentnej koncentrácii v jednej krajine sú investori neúmerne vystavení makroekonomickým podmienkam USA a náladám amerických investorov a nedosahujú diverzifikáciu, ktorú by ste očakávali od investície do globálneho ETF,” povedal Todd Rosenbluth, vedúci výskumu v poradenskej spoločnosti VettaFi.

Nicholas Hyett, investičný manažér britskej investičnej spoločnosti Wealth Club, povedal: “V poslednom desaťročí sa všeobecne hovorí, že by ste mali svoje peniaze vložiť do globálneho trackera a nechať to tak. Veď čo je lepšia diverzifikácia ako investovať trochu do každej kótovanej spoločnosti na svete?”

“Ale nízke riziko neznamená žiadne riziko,” dodal Hyatt. “Počas finančnej krízy v rokoch 2007 – 2008 sa svetový akciový trh prepadol o takmer 40 %. Dnešný koncentrovanejší akciový trh je náchylnejší na výrazný pokles hodnoty.”

Koncentrácia na americkom aj svetovom akciovom trhu od 60. rokov 20. storočia do krízy v rokoch 2007-2008 klesala a potom prudko rástla.

Marsh sa domnieva, že tento trend súvisí s čoraz oligopolnejším charakterom mnohých odvetví: podľa tímu LBS v roku 1900, v ére lúpežných barónov, tvorilo 10 najväčších akcií 38,1 % amerického akciového trhu.

“Koncentrácia odvetví, ktorú pozorujeme v súčasnosti, súvisí s technológiami,” hovorí Marsh. “V technologickom priemysle vidíme monopolnú silu, ale nie takú, akú sú regulačné orgány zvyknuté regulovať.”

“Je to skôr prirodzený monopol. Tieto dominantné spoločnosti] majú tendenciu rásť do extrémne veľkých rozmerov a regulačné orgány sa nevedia rozhodnúť, či by sa mali nejakým spôsobom oddeliť. Nezažili sme moment Standard Oil,” dodal Marsh s odkazom na spoločnosť, ktorú vláda USA zlikvidovala v roku 1911.

Nate Geraci, prezident spoločnosti The ETF Store, ktorá sa zaoberá finančným poradenstvom, uviedol, že pre investorov môže byť v určitom okamihu výhodné vyhnúť sa dominantným megakapitálovým akciám, ale je “veľmi ťažké” určiť, kedy sa tento prechod uskutoční.

“Je dôležité si uvedomiť, že dlhodobí investori z tejto rastúcej koncentrácie výrazne profitovali, keďže najväčšie akcie za posledné desaťročie výrazne rástli,” povedal Geraci.

“Mohlo by to fungovať aj naopak v neprospech investorov? Iste, ale ak nás posledných niekoľko rokov niečo naučilo, tak to, že snaha o načasovanie poklesu indexov vážených trhovou kapitalizáciou je bláznivá.”

(S využitím materiálov Financial Times)

Ilustračné fotografie www.pexels.com

Vladimír Bačišin

Vladimír Bačišin

Ekonóm, zaujímam sa o najnovšie teórie a výskumy doma a v zahraničí. Mám vlastnú firmu, ktorá sa zaoberá výskumami.