Kazachstan včera, dnes a zajtra (6), tentoraz o meste Alma – Ata, centre kultúry, vedy a mysle
ALMA – ATA – Alma – Ata je jedno z najstarších miest Kazachatanu. Kedysi bývalo jeho hlavným mesto.
Oáza zelene. tak by sa dalo pomenovať mesto Alma – Ata. Nachádza sa v údolí hôr.
V neskorom stredoveku bol v tejto oblasti tábor turkických a mongolských nomádov – Almatu, neskôr objavený archeológmi. Na jeho mieste bolo položené vojenské opevnenie Zailiyskoye v roku 1854, V rokoch 1867-1921 sídlo nieslo meno Vernyj.
Najstaršia zmienka o toponyme sa nachádza v kronikách Oirat (Dzhungar) zo sedemnásteho storočia, keď bol tento región moderného Kazachstanu pod vládou Dzungarov,.
Vráťme sa k súčasnosti. Alma – Atu obkolesujú nádherné hory a meste sa dá dýchať svieži vzduch. História dýcha na návštevníka odvšadiaľ. Na uliciach bulvároch. Tam kedysi a aj dnes bývajú intelektuáli. V meste je najstaršia kazašská univerzita Kazšska štátna univerzita Al – Farabí. Nesie meno jedného z najväčších mysliteľov strednej Ázie. O univerzite viac hovoril jej rektor. Rozhovor s ním nájdete tu.
Alma-Ata je právom považovaná za kultúrne centrum republiky. Nájdete v nej dvesto sedemdesiat kultúrnych organizácií, vrátane desiatich divadiel, siedmych koncertných sál, filharmonickej spoločnosti, jedenástich orchestrov a trinástich hudobných súborov. V Alma-Ate sa taktiež nachádza tridsaťdva múzeí, dvadsať umeleckých galérií, tridsaťdeväť knižníc, dva domy detskej tvorivosti. stopäťnásť pamiatok histórie, architektúry a monumentálneho umenia. K dispozícii je osemnásť kín, cirkus, deväťsto dvadsať športových zariadení, množstvo nočných klubov, reštaurácií a ďalších zábavných zariadení. V Alma-Ate sídli veľké filmové štúdio „Kazakhfilm“, ako aj ďalšie malé súkromné filmové produkčné štúdiá.
V strede mesta je niekoľko parkov. Jeden z nich má meno Panfilovcov po hrdinoch druhej svetovej vojny.
Panfilovci boli jednotkou v rámci sovietskej armády. Vznikla v mestách Alma -Ata Kazašskej SSR a Frunze v Kirgizskej SSR 316. pešej divízie (neskôr 8. garda) pod velením generálmajora I. V. Panfilova pri obrane Moskvy.
Dnes je v Alma-Ate viac ako stodvadsať fontán, z ktorých šesťdesiat je v spoločnom vlastníctve. Fontány spolu s rozvetvenou sieťou zavlažovacích priekop hrajú v Alma -Ate dôležitú úlohu. Spoločne vytvárajú jeden komplex vodných tokov. Na konci jari mesto každoročne oslavuje sviatok Deň fontán. V tento deň sú po zime prvýkrát zapnuté všetky mestské fontány.
Vedľa parku je nádherné múzeum hudobných nástrojov, Oproti nemu stojí stánok so suvenírmi, Najviac na odbyt idú malé ťavy z ťavej srsti. Beriem domov päť kusov.
Hudobné múzeum návštevníkov presvedčí o tom, kde sú korene európskych hudobných nástrojov. Najrozšírenejším hudobným nástrojom v krajine je dombra. Uvidel som, že to nie je nástroj len s jedným krkom, na ktorom sú napnuté struny. V múzeu mali aj dombru s dvomi krkmi, Keby to tak tušil Jimi Page, gitarista z Led Zeppelin, alebo basový gitarista skupiny Yes Chris Squire. Nástroje s dvomi krkmi na struny boli už pred niekoľkými storočiami.
V múzeu boli aj predchodcovia dnešných tamburín, ale aj bicích nástrojov. Potešil som sa. Zahral som si na starých kazašských bubnoch práve rytmus Dazed and Confused od Led Zeppelin. Prečo nie. Naše hudobné nástroje majú svoje korene v kočovníckej kultúre. Tak ako si kedysi hrali na nich do tanca, hráme si my aj dnes. Skoro na takých istých nástrojoch.
Múzeum vzniklo v roku 1980. Medzi najvzácnejšie exempláre patria osobné hudobné nástroje miestnych mysliteľov, ako napríklad Abaj. Viac o ňom nájdete tu.
Kto chce, môže sa vyviezť lanovkou nad mesto. Je to príjemná prechádzka. Nádherný pohľad na mesto. Dá sa pozerať z jednej z reštaurácií.
Alma-Ata oslávila deň mesta. Bohužiaľ len vo formáte on-line. Mesto má 1,777 milióna obyvateľov. Všetci museli zostať doma.
