Kazachstan: najväčším obchodným partnerom EÚ
BRATISLAVA – Európska únia (EÚ), ako aj Čína sa stali dôležitými aktérmi v Kazachstane, ako aj v celom stredoázijskom regióne.
Konštatujú to Kristína Drieniková a Ľubica Zubaľová z Ekonomickej univerzity v ich štúdii Strategické záujmy EÚ v Kazachstane v kntexte geopolitických a geoekonomických zmien v regióne so zameraním na Čínu.
Autorky štúdiu zverejnili v medzinárodnom vedeckom časopise Ad Alta Journal Of Interdisciplinary Research.
Autorky konštatujú, že “na stránke EÚ je najväčším obchodným partnerom Kazachstanu, a predstavuje viac ako 30 % jeho zahraničného obchodu. Hoci podiel Číny je len polovičný v porovnaní s EÚ, v kontexte jeho rastúcej angažovanosti v regióne, hodnota vzájomného obchodu a sa očakáva, že jej podiel na kazašskom obchode sa bude zvyšovať.”
Vedkyne poznamenávajú, že vzťahy “EÚ – Kazachstan sú negatívne ovplyvnené aj pretrvávajúcim napätím vo vzťahoch medzi EÚ a Ruskom. Podobne sa znižuje aj možnosť uľahčenia obchodu medzi EÚ a Čínou (cez územie Kazachstanu) je obmedzená vzhľadom na absenciu politiky EÚ vo vzťahu k vzťahom s Euroázijskou ekonomickou úniou (EAEÚ).”
Autorky napísali, že pokiaľ ide o komoditnú štruktúru, môžeme konštatovať, že je veľmi podobná pre vývoz z EÚ a Číny do Kazachstanu; stroje a elektrické zariadenia predstavujú 40 % kazašského vývozu z oboch krajín. Pričom väčšina vývozu do EÚ tvoria minerálne palivá a oleje, vývoz do Číny je viac diverzifikovaný, pričom palivá a oleje tvoria tretinu vývozu.
Pre analýzu vzájomných obchodných vzťahov autorky použili index intenzity obchodu (The trade intensity index – skratka TII) sa používa na určenie toho, či je hodnota obchodu medzi dvoma krajinami väčšia alebo menšia, než by sa očakávalo na základe ich významu vo svetovom obchode.
Na základe výsledkov analýzy TII môžeme konštatovať, že obchodné vzťahy Kazachstanu s EÚ aj Čínou sú intenzívne, pričom podľa výsledkov TII v roku 2019 sa obchod s Čínou intenzita obchodu s EÚ znížila a intenzita obchodu s Čínou zvýšila. Index intenzity obchodu EÚ s Kazachstanom TII je nižší potenciálu EÚ z hľadiska postavenia EÚ v medzinárodnom obchode. a dáva podnet na zamyslenie sa nad stratégiou EÚ voči Kazachstanu.
Pokiaľ ide o investície, EÚ sa podieľa 42 % na príleve priamych zahraničných investícií do Kazachstanu, a to vďaka Holandsku (71 % prílevu z EÚ). Čína je štvrtým najväčším zdrojom prílevu PZI, jej investície angažovanosť sa zintenzívnila v súvislosti s jej projektmi BRI.
Hlavný podiel na príleve PZI prilákal sektor energetiky z EÚ a tiež od čínskych spoločností. Dlhodobo čínske
investície spolu s koordinovanou politikou BRI a miestnymi stratégiou “Nurly Zhol” môžu Kazachstanu pomôcť stať sa dôležitým dopravným uzlom aj pre Čínu v regióne. Čínska nový hospodársky model pre región s diverzifikovanými investíciami do viacerých odvetví a s účasťou miestnych investorov dáva silný signál Kazachstanu pre dlhodobé záujmy Číny v regióne.
Kazachstan má však obmedzenú diverzifikáciu hospodárstva a je otázne, či čínske investície do regiónu do infraštruktúry podporia rozvoj iných odvetví. Pokiaľ ide o na druhej strane, prístup EÚ ku Kazachstanu v rámci novej EPCA nie je postavený na presvedčivých dlhodobých investíciách stratégií. Na zlepšenie intenzity obchodu a investícií EÚ postaviť jasnú politiku voči celému regiónu EAEÚ by bola prospešná.
