Juraj Schenk: sociálna anómia na Slovensku

BRATISLAVA –

– Významný slovenský sociológ Juraj Schenk vydal monografiu venovanú sociálnej anómii. Slovo anómia sa vo všeobecnom význame vykladá ako nezákonnosť, či ľubovôľa.

Odborný sociologický pojem pochádza z francúzskeho slova anomie,  bezzákonnosť, beznormnosť, pochádza z Gréčtiny kde  ἀ- — je negatívna predpona a νόμος — zákon.

Podľa Emila Durkheima je anómia sociálny stav rozkladu noriem sociálneho konania v spoločnosti, ktoré sa v dôsledku zrýchlených premien stala dezorientovanosťou, alebo ľudovo aj chaos. Vznikajúci tlak vedie k oslabeniu väzieb na ciele stanovené kultúrou a legitímnymi inštitúciami. Émile Durkheim tento pojem vniesol do vedy v roku 1893

Juraj Schenk poznamenáva, “od čias Roberta K. Mertona, ktorý priamo tvrdil, že každá moderná spoločnosť je anomická, sociológovia (a isto nie iba oni) tvrdia, že anómia je v súčasných zložitých spoločnostiach neustále prítomným sociálnym javom.

Anémiou sa zaoberá nielen sociológia, ale aj psychológia, ekonómia, či kriminológia. Niektoré definície tvrdia, že anómia je sociologické vysvetlenie deviácie, teda odkloneniu, či úchylke. Náhle zmeny v spoločnosti spôsobujú, že staré normy prestávajú platiť a nové ich ešte celkom nenahradili. Ľuďom chýbajú pravidlá, ktorými by sa mohli riadiť, a preto sa môžu správať deviant ne.

Kniha má ako každá vedecká monografia úvod a záver, ale aj samozrejme šesť kapitol.

V prvej kapitole profesor Katedry sociológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského píše o teoretických a metodologických prístupoch ku skúmaniu anómie. V druhej sa venuje modelu societálnej anemie. Štvrtá kapitola prináša údaje o tomto spoločenskom jave na Slovensku. V tretej kapitole Juraj Schenk porovnáva údaje troch výskumov – z rokov 2001, 2008 a 2016. V ďalšej kapitole autor porovnáva Slovensko s inými krajinami. V posledne kapitole sa autor zaoberá validáciou škály pomocou, ktorej sa meria anómia.

Pripomeňme si že anómia je stav spoločnosti, v ktorej je dezorganizovaná a nemá sociálne normy a inštitúcie, je v neurčitom stave a nemá stabilné sociálne akcie, je to aj stav keď sa rozchádzajú ciele vyhlásené spoločnosťou a zákonné prostriedky pre dosiahnutie cieľov masou ľudí.

Individuálny psychologický stav sa charakterizuje demoralizáciou, oslabením väzieb spoločnosti, keď ľudia strácajú pôdu pod nohami, sú odcudzení, prázdnoty života, ktoré sa stávajú príčinou odkláňajúceho sa správania, ale aj príčinou samovrážd.