Joseph Schumpeter pre SAV vymyslel paragraf
Toto leto sa veľa popísalo o tom ako sa má zmeniť Slovenská akadémia vied (SAV). Zmena sa nazývala cudzím slovom transformácia. O tom ako by sa to malo diať bolo známe už minulý rok. Kto a ako sa pripravila, či nepripravil na zmenu, buď jednotlivé ústavy SAV, alebo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky.
Podstatou zmeny malo byť to, že jednotlivé výskumné ústavy SAV sa mali zmeniť na verejné výskumné inštitúcie. Na seba narazili dva politické tábory. Ministerka školstva Martina Lubyová bola nominovaná SNS. Manželka Pavla Šajgalíka chodí lyžovať s manželkou prezidenta Andreja Kisku.
Diskusia počas leta priniesla symboly, ktorými známy svet politického života na Slovensku – heslo, pochody a odznak. Mali sme ich aj v minulom spoločenskom zriadení. Pre veľký úspech repríza. Ako by sme sa vôbec mohli bez politiky o niečom rozprávať. Dnes sa už ani len nediskutuje. Ľudia si posielajú telegramy cez sociálne siete.
V diskusii sa hovorilo telegramami a využívala sa post pravda. Politika je dnes nasýtená tým, čo nasleduje za pravdou. V teórii médií a politológii sa to, čo nie je pravdou, ale to, čo nasleduje za ňou, označuje ako politika po pravde (post-truth politics), kde sa diskusia vo väčšine prípadov týka emócií, ale nie podrobností realtiy a ignoruje to, že tvrdenia nezodpovedajú faktom.
Pre vedu je oveľa dôležitejšie nezaoberať sa tým, akú formu bude mať ten, ktorý výskumný ústav z hľadiska práva, ale to aký bude mať obsah.
Najdôležitejším obsahom, ale aj chcete aj výsledkom výskumu by mali byť inovácie. V tejto súvislosti sú zaujímavé názory na inovácie rakúsko-amerického ekonóma Josepha Aloisa Schumpetera ( 1883 – 1950), ktorý sa narodil na Moravev obci Třešť v rodine majiteľa textilnej továrne. Celý život sa venoval ekonomickej vede. Výnimkoou bolo jeho pôsobenie v štátnej správe a v banke. V rokoch 1919 – 1920 bol ministrom financií Rakúska. V rokoch 1920–1924 bol prezidentom súkromnej banky Biederman Bank. Skrachovala a musel platiť jej dlhy.
Už v svojej prvej práci Teória ekonomického rozvoja (Theorie der wirtschaftlichen Entwicklung) z roku 1912 považoval za najdôležitejšie to, čo „vyhadzuje do vzduchu“ ekonomickú rovnováhu. Sú to nové výrobné kombinácie, ktoré niekedy nazýval aj pojmom tvorivá deštrukcia. Podľa ekonóma rozvoj hospodárstva je dôsledkom objavov, vynálezov, ale len vtedy ak fungujú v ekonomike. Výsledky výskumu sa stávajú inováciami len vtedy, ako sú komercionalizované, teda keď sa pomocou nich vytvára pridaná hodnota. Niektorí vedci z oblasti spoločenských vied tvrdia, že ich vedy nemôžu vytvárať pridanú hodnotu. Môžu! Ak ich výskum prispeje k tomu, aby neboli v spoločnosti konflikty, pridanou hodnotou sú škody, ktoré nevznikli v dôsledku občianskej vojny. Konflikty v niektorých regiónoch vznikli v dôsledku toho, že spoločenské vedy neskúmali riziká vývoja tej, ktorej spoločnosti.
Ak spoločnosť nepremení výsledky výskumu na pridanú hodnotu, ide o „mŕtve“ či „premrhané“ možnosti.
Vede by malo ísť o objav nového produktu, novej technológie, novej organizácie výroby, nového systému odbytu a nového trhu pre výrobky, či nových zdrojov a surovín pre nový výrobok, či službu. Neznamená to, že by ho veda mala len objaviť a nič. Namiesto nič by mala nasledovať prax, ktorá tieto objavy využije. Len vtedy môžeme hovoriť o inováciách. Pripomeňme si čo o tom hovoril rakúsko-americký ekonóm.
Nové kombinácie výrobných faktorov dostali pomenovanie v jeho teórii inovácie. V terminológii Josepha Schumpetera nie je “inovácia” synonymom slova “vynález”, pretože podnikateľská činnosť súvisí s využívaním už existujúcich zdrojov a nie s vytváraním nových. Podľa Josepha Schumpetera je niečo nové v oblasti techniky a technológie vynálezom, až ak sa s ním začne podnikanie, vtedy je to už inovácia. V súčasnosti sa používa definícia, podľa ktorej sú komercionalizované výsledky výskumu inováciou.
Inovácie, sú podľa Josepha Schumpetera, jadrom konkurenčnej súťaže. Inovácie ponúkajú príležitosť zmeniť nielen technológiu a produkty, ale tiež ovplyvniť štruktúru dopytu, podmienky tvorby nákladov a cien.
Ekonomika je vždy spojená s klasickou otázkou: čo vyrábať ako vyrábať pre koho vyrábať?
Tieto otázky sa pre oblasť výskumu dajú zmeniť na nasledovný obsah: čo skúmať, ako skúmať a pre koho skúmať?
Tieto tvrdenia sa dajú premeniť na niekoľko základných otázok. Potrebujeme zmeny len v spoločnosti, alebo len v ekonomike? Alebo nebodaj ich potrebujeme naraz aj v spoločnosti a ekonomike? Sú dnes pre výskum dôležité výrobky? Majú väčší význam technológie, alebo lepšie riadenie výroby? Zaobídeme sa bez nových trhov a nových spôsobov odbytu? Sme schopní objaviť nové materiály?
Namiesto týchto otázok sa vedci venovali celé leto zbytočným diskusiám o forme. Ak má niečo fungovať nie je podstatná forma. Najdôležitejší je obsah. Diskutovať by sa malo najmä s tými čo môžu zaplatiť výskumu o tom aký bude jeho obsah. Forma sa vždy dá nájsť.
Základom úspechu vedy a aj iných oblasti života ľudí je vedieť komunikovať. Posledná diskusia o vede ukázala, že mnohí hovoria iným jazykom. Sú dve možnosti. Buď sa nenaučili s inými hovoriť, alebo sa nechcú s nimi rozprávať.
Odvtedy sa nič nedeje. Ministerka školstva Martina Lubyová mlčí. Mlčí aj Pavol Šajgalík. Joseph Shumpeter by pre Slovenskú akadémiu vied vymyslel jeden paragraf. Znel by nasledovne. Slovenská akadémia vied môže zakladať spoločné podniky. Vkladať môže do nich know-how.
