Hančeková: je karanténa v súlade s Ústavou SR?

1) legitímny cieľ prijatého opatrenia – ochrana verejného zdravia pred koronavírusom.

2) vhodnosť prijatého opatrenia naplniť legitímny cieľ – keď ľudí prichádzajúcich zo zahraničia identifikujete, otestujete a zabránite im kontaktu s inými, tak tým zamedzíte šíreniu koronavírusu a ochránite verejné zdravie.

3) potrebnosť, a teda otázka, či neexistuje rovnako efektívny prostriedok na naplnenie legitímneho cieľa, ktorý by menej zasahoval do základných práv a slobôd – je nutné preskúmať alternatívy.

Takou alternatívou je registrácia osôb prichádzajúcich zo zahraničia (aby sme vedeli, kto nám tu prichádza a mohol by byť potenciálnym šíriteľom vírusu), ich otestovanie (či už v zahraničí, alebo po pár dňoch po príchode domov) a zamedzenie ich kontaktu s inými ľuďmi (v domácej karanténe, ktorej dodržiavanie by bolo náležite kontrolované napr. skrz chytrú karanténu, či prostr. úradníkov). Zásah do osobnej slobody, ľudskej dôstojnosti, ochrany zdravia, snáď aj práva vlastniť majetok by bol menej invazívny. Účinnosť sa zdá byť rovnaká.

Ďalšou alternatívou je registrácia a otestovanie, ale bez akejkoľvek, čo i len domácej karantény. Zásah do osobnej slobody je ešte podstatne nižší. Otázka je, či má rovnakú účinnosť. Ak máte negatívny test, prečo musíte byť naďalej izolovaný? Nechávam tu otazník, ale chcela by som počuť legitímnu odpoveď.

4) pomeriavanie v kolízii stojacich práv, resp. základného práva s verejným záujmom – keďže podľa mňa neprejde opatrenie o štátnych karanténach ani tretím krokom, nie je štvrtý krok nutný. Napriek tomu si ho môžme skúsiť, pretože to možno vyhodnotí niekto tak, že nutný je. Na jednej strane bude vždy verejný záujem na ochrane zdravia pred šírením koronavírusu. Ten bude pomeriavaný s jednotlivými základnými právami a slobodami. S každým zvlášť. Otázka je, či záujem na ochrane verejného zdravie preváži záujem na ochrane toho-ktorého základného práva či slobody.

Skúsme aspoň právo na ochranu zdravia jednotlivých repatriantov. Ak sú repatrianti zhromažďovaní hodiny na hraniciach, prevážaní preplnenými autobusmi či nebodaj umiestňovaní do izieb s cudzími ľuďmi, od ktorých sa môžu nakaziť, nie je chránené ich zdravie dostatočne (pridať možno aj zlé hygienické podmienky v niektorých zariadeniach, či umiestňovanie do nich ľudí so zdravotnými problémami, ktorí nemajú v zariadení vhodné podmienky či zdravotnú starostlivosť). Práve naopak, nútene sú vystavovaní riziku, ktorému by neboli vystavení, ak by sa nemuseli zhromažďovať na hraniciach, prepravili by sa individuálne a boli by doma sami či s členmi spoločnej domácnosti. Na druhej strane máme ochranu verejného zdravia. Tá je ale zabezpečená, ak sú pozitívne osoby identifikované testovaním a je zamedzený ich styk s inými osobami, a teda v domácej karanténe, ktorá je náležite kontrolovaná (viď krok 3). Ak budeme pomeriavať to, aký je prospech pre ochranu verejného zdravia, ak umiestnime do štátnej karantény osoby so zdravotnými problémami, budeme ľudí zhromažďovať na hraniciach či v autobusoch, alebo umiestňovať do spoločných izieb, s právom na ochranu zdravia týchto ľudí, mám za to, že je zásah do práva na ochranu zdravia v porovnaní s výhodami pre ochranu verejného zdravia v týchto prípadoch neprimeraný.

ROVNOSŤ

Nakoniec mi nedá nezamyslieť sa nad rovnosťou, ktorá mi príde kľúčová. Urobím skrátený test na nemecký spôsob. Ideme teda skúmať, či je nerovnosť ústavne súladná, pretože nie každá nerovnosť znamená automaticky protiústavnosť, ale niektorá áno. Máme tu dve skupiny obyvateľov:
(i) osoby nachádzajúce sa v SR (bez ohľadu na štátnu príslušnosť či miesto trvalého či prechodného pobytu, stačí, že sa nachádzali v SR pred zavretím hraníc a zavedením povinnej štátnej karantény) a
(ii) občanov SR a osoby s trvalým a prechodným pobytom v SR, ktorí prichádzajú do SR zo zahraničia.
Tí prví nie sú en bloc povinní ísť do štátnej ani domácej karantény, tí druhí (až na výnimky) áno. Kroky budú rovnaké (okrem posledného štvrtého).

1) legitímny cieľ pre nerovné zaobchádzanie – ochrana verejného zdravia pred koronavírusom. ✔️

2) vhodnosť – tu sa pýtame, či je rozdielne zaobchádzanie s občanmi SR a osobami s trvalým a prechodným pobytom v SR, ktorí prichádzajú do SR zo zahraničia, vhodný prostriedok na dosiahnutie legitímneho cieľa ochrany verejného zdravia pred koronavírusom. Slovensko zrejme nemá vlastné ohnisko nákazy, tá prichádza vždy len zo zahraničia, takže je vhodné posudzovať tieto skupiny nerovne. ✔️

3) potrebnosť – tu sa pýtame, či neexistuje nejaký iný, rovnako efektívny prostriedok na dosiahnutie legitímneho cieľa – ochrany verejného zdravia, kde by nebolo potrebné nerovné zaobchádzanie medzi dvoma skupinami. Alternatívou voči plošnej štátnej karanténe pre (ii) skupinu je štátna karanténa len pre niektorých, a teda jej individuálne posudzovanie. Určité individuálne posudzovanie máme už dnes, a to v podobe výnimiek zo štátnej karantény prevažne zo zdravotných dôvodov. To považujem za veľmi správne riešenie, pretože zdravotné riziko pre osoby s podlomeným zdravím je v štátnej karanténe vysoké (zdravotné komplikácie v dôsledku zdravotného ochorenie, ale aj väčšie nebezpečenstvo pri nakazení Covid-19, ku ktorému môže v karanténe dôjsť) a preváži ochranu verejného zdravia. Nie je ale jasné, ako týmto testom prejdú pendleri, a prečo v ich prípade nepreváži záujem na ochrane verejného zdravia a čím je ich výnimka teda odôvodnená (je pásmo 30 km od hraníc z hľadiska epidemiologického bezpečnejšie?). Uvažovať možno (a malo by sa) nad ďalšími výnimkami. Je potrebná štátna karanténa pre osoby s negatívnym testom na COVID-19? Je potrebná štátna karanténa pre osoby, ktoré majú zabezpečené podmienky pre domácu karanténu, aby neohrozili iných ani seba a bude jej dodržiavanie náležite skontrolované? Je potrebná štátna karanténe aj pre osoby, ktoré boli doteraz v karanténe v zahraničí a sú bez príznakov a nechajú sa aj testovať? Nestačil by už len samotný negatívny test na Covid-19 na vstup do SR bez ďalšej štátnej či domácej karantény a ako alternatíva pre tých, ktorí test nechcú či nemôžu (napr. z finančných dôvodov) podstúpiť, štátna či domáca karanténa na 14 dní, pričom ak sa neobjavia príznaky, nie je nutné ani testovanie?

NEROVNOSŤ

A nakoniec ešte jedna dôležitá otázka v súvislosti s nerovným zaobchádzaním – aký je z hľadiska ochrany verejného zdravia rozdiel medzi občanmi SR a osobami s trvalým a prechodným pobytom v SR, ktorí prichádzajú do SR ako jednou skupinou a inými štátnymi príslušníkmi prichádzajúcimi do SR ako druhou skupinou a ako je odôvodnené toto nerovné zaobchádzanie?
Na tu poslednú by som si aj trúfla odpovedať, že nijak.

Pripomienky, návrhy na úpravy a doplnenia sú viac než vítané. Doplním ešte pár slov na záver. V podstate tých istých, ktoré som pred takmer mesiacom napísala v petícii a zopakovala aj včera pre Denník N a pre RTVS (alert: reklama). Štátna karanténa nie je apriori zlý nápad a viem si predstaviť, že by bola aj z hľadiska práva v poriadku. Lenže zorganizovať ju tak, aby to tak skutočne bolo, je podľa mňa tak náročné, že toho tento štát jednoducho nie je schopný a ukazuje sa to v praxi každý deň.