Japonsko: prebytok peňazí v národnej ekonomike
TOKIO – Prudký nárast vkladov znepokojil japonské banky
Výrazný nárast objemu vkladov, ktorý bol výsledkom hotovostných platieb japonskej vlády, je zdrojom obáv pre finančné inštitúcie a bráni centrálnej banke bojovať proti následkom politiky negatívnych úrokových sadzieb, píše Reuters.
Japonské úrady venujú osobitnú pozornosť podpore ekonomiky počas pandémie koronavírusu. Takže v roku 2020 bolo na tieto účely vyčlenených 25,6 biliónov jenov (asi 221,8 miliardy dolárov), v roku 2021 – 56 biliónov jenov (asi 485,1 miliardy dolárov). Jednorazové priame platby obyvateľstvu predstavovali 100 tisíc jenov (asi 866 dolárov), malým podnikom – 2,5 milióna jenov (asi 21,6 tisíc dolárov).
V blízkej budúcnosti úrady plánujú svojim občanom rozdeliť ďalších 1,8 bilióna jenov (asi 15,6 miliardy dolárov). Toto znepokojuje japonské banky, keďže významná časť minulých platieb bola zúčtovaná na bankových účtoch. K januáru 2022 objem vkladov vo veľkých japonských bankách predstavoval 446 biliónov jenov (približne 3,87 bilióna amerických dolárov). Od začiatku pandémie koronavírusu v roku 2020 sa úspory zvýšili o 14 percent.
Výrazný nárast objemu vkladov, ktorý bol výsledkom hotovostných platieb japonskej vlády, je zdrojom obáv pre finančné inštitúcie a bráni centrálnej banke bojovať proti následkom politiky negatívnych úrokových sadzieb, píše Reuters.
Japonské úrady venujú osobitnú pozornosť podpore ekonomiky počas pandémie koronavírusu. Takže v roku 2020 bolo na tieto účely vyčlenených 25,6 biliónov jenov (asi 221,8 miliardy dolárov), v roku 2021 – 56 biliónov jenov (asi 485,1 miliardy dolárov). Jednorazové priame platby obyvateľstvu predstavovali 100 tisíc jenov (asi 866 dolárov), malým podnikom – 2,5 milióna jenov (asi 21,6 tisíc dolárov).
V blízkej budúcnosti úrady plánujú svojim občanom rozdeliť ďalších 1,8 bilióna jenov (asi 15,6 miliardy dolárov). Toto znepokojuje japonské banky, keďže významná časť minulých platieb bola zúčtovaná na bankových účtoch. K januáru 2022 objem vkladov vo veľkých japonských bankách predstavoval 446 biliónov jenov (približne 3,87 bilióna amerických dolárov). Od začiatku pandémie koronavírusu v roku 2020 sa úspory zvýšili o 14 percent.
Banky nemusia vždy investovať voľné prostriedky. V prípade MUFG Bank bola táto možnosť ovplyvnená tak požiadavkami regulátora, ako aj politikou firmy. „Výška vkladov prekročila určitú hranicu. Na peňažnom trhu existujú aj obmedzenia pri správe prostriedkov, ktoré dávajú ekonomický zmysel, “vysvetlil zástupca MUFG Bank.
Samotná Bank of Japan popiera, že by situácia s MUFG Bank bola nejako nebezpečná. “Nevidím to ako náznak toho, že nedostatky našej politiky negatívnych sadzieb sa stanú realitou,” uviedol zástupca guvernéra BoJ Masazumi Wakatabe.
Súčasná situácia prinútila komerčné banky zamyslieť sa nad tým, či japonská centrálna banka postupuje správne. “Finančné inštitúcie sú stále nespokojné s politikou negatívnych sadzieb Bank of Japan,” povedal agentúre Reuters zdroj blízky centrálnej banke. Banky podľa neho chcú strmšiu výnosovú krivku, ktorá zvýši ich zisk. Táto krivka znázorňuje vzťah medzi výnosmi rôznych emisií dlhopisov v závislosti od splatnosti.
