J. V Stalin prenasledoval lekárov – škodcov

MOSKVA – Pred sedemdesiatimi rokmi v Zväze sovietskych socialistických republík (Sovietsky zväz) zúril boj proti lekárom čo škodia, ale aj boj proti kozmopolitizmu. Dnes sa Finančné noviny budú zaoberať prípadom prenasledovaných lekárov.

Bolo to v čase keď boli v Československu procesy so sionistami, teda proces proti skupine Rudolfa Slánskeho,
s agentmi Josifa Broza Tita, čo Lászlo Rajka. V marxizme leninizme tých čias existovali pre obviňované osoby dve označenia. Boli to pojmy vnútorný nepriateľ a vonkajší nepriateľ. Tieto pojmy existujú aj v dnešnom politickom myslení, len sa vyjadrujú inými slovami.

Obvinenia majú korene v roku 1948. Lekárka Lýdia Timašuk na základe kardiogramu diagnostikovala infarkt Andrejovi Ždanovi, ktorý riadil v Sovietskom zväze prenasledovanie takých umelcov ako Anna Andrejevna Achmatovová, Michail Zoščenko, Dmitrij Šostakovič a Sergej Prokofjev.

Vedene kremeľskej nemocnice ju prinútilo napísať inú diagnózu. Vedenie nemocnice mu predpísalo také lieky, vďaka ktorým zomrel. Príčinou infarktu súdruha Ždanova bol jeho bujnejúci alkoholizmus.

V texte oficiálnej správy o zatknutí, ktorá bola zverejnená v januári 1953, bolo oznámené, že „väčšina členov teroristickej skupiny (Vovsi M.S., Kogan B. G. a ďalší) boli združení v medzinárodnej židovskej buržoázno-nacionalistickej organizácii „Joint“, ktorú vytvorili americké spravodajské služby, údajne za účelom poskytovania materiálnej pomoci Židom v iných krajinách.“ Obvinenie lekárov bolo súčasťou širšej sovietskej kampane proti kozmopolitom. Prípad lekárov bol zavŕšením politiky uskutočňovanej v ZSSR v predchádzajúcich rokoch.

Začiatkom roku 1948 už v ZSSR prebiehala kampaň proti kozmopolitizmu, ktorá získala antisemitské formy, pretože úlohou takzvaných „kozmopolitov bez koreňov“ sa najčastejšie stávali ľudia so židovskými priezviskami. Existovali nevyslovené pokyny, ako nepripúšťať Židov na vedúce manažérske miesta.

V roku 1952 bol prípad Židovského protifašistického výboru zavŕšený popravou 13 významných židovských osobností
a represiami proti viac ako 100 ľuďom. Medzi obeťami tohto prípadu bol aj hlavný lekár Nemocnice Botkina v Moskve B.A. Šimeliovič.

Aj predtým v ZSSR prebiehali procesy, v ktorých boli lekári obviňovaní z úkladných vrážd pacientov. Zaoberal sa tým najmä Tretí proces v Moskve (1938), kde boli medzi obžalovanými traja lekári (I. N. Kazakov, L. G. Levin a D. D. Pletnev), obvinení z vrážd Gorkého a ďalších.

Okrem toho sa v krajinách východnej Európy uskutočnilo množstvo politických procesov, v ktorých okrem obvyklých obvinení zo „zrady“ a plánov „obnovenia kapitalizmu“ pribudol aj nový dôvod „sionizmus“. V novembri 1952 bol
v Československu súd, kde obžalovali 13 osôb, z toho 11 Židov, vrátane generálneho tajomníka ÚV KSČ Rudolfa Slanského obvinenia z pokusu o vraždu prezidenta republiky a súčasne predsedu Komunistickej strany Československa v prospech nepriateľského tábora.

Michail Čeremych: Na zdravie! (1923) Hoover Database Political Posters.

Prípad lekárov „spôsobil prenasledovanie príbuzných a kolegov zatknutých, ako aj vlnu antisemitských nálad
v celej krajine. Na rozdiel od predchádzajúcej kampane proti „kozmopolitom“, v ktorej boli Židia zvyčajne implikovaní, a nie priamo pomenovaní, teraz propaganda priamo poukazovala na Židov.
Dňa 8. marca 1953 denník Pravda zverejnil fejtón „Ľudkovia a podvodníčkovia”, kde boli Židia vykresľovaní ako podvodníci. Po ňom bola sovietska tlač zaplavená vlnou fejtónov, ktoré sa venovali odhaľovaniu skutočných alebo vymyslených temných činov osôb so židovskými menami, otcovskými menami a priezviskami. Najznámejším z nich bol fejtón Vasilija Ardamatského „Piňa zo Žmerinky“, publikovaný v časopise „Krokodíl“ 20. marca 1953, po Stalinovej smrti.
Leonid Smilovitsky píše, že kampaň zameraná na vybuchnutie masovej psychózy a antisemitizmu mala za cieľ preskúmať verejnú mienku v súvislosti s represiami nielen voči konkrétnym obvineným, ale aj voči Židom vôbec.

Prípad, ktorý vyvolal takú silnú reakciu verejnosti, sa mohol skončiť patričným vyvrcholením. Hovorilo sa o tom, že hlavní obžalovaní mali byť verejne popravení na Červenom námestí. Jakov Jakovlevič Etinger, syn profesora J. G. Etingera, ktorý zomrel vo väzení, tiež svedčí o tom, že oveľa neskôr po Stalinovej smrti Bulganin v rozhovore s ním potvrdil, že súd s lekármi je naplánovaný na polovicu marca 1953.

Odsúdených plánovali verejne obesiť na centrálnych námestiach veľkých miest ZSSR.