J. V. Stalin (Džugašvili): Buržoázia nastavuje pascu
V polovici septembra sa konal kongres “zemských a mestských predstaviteľov”. Na tomto kongrese bola založená nová “strana” s ústredným výborom na čele a miestnymi orgánmi v jednotlivých mestách. Zjazd prijal “program”, určil “taktiku” a vypracoval osobitné vyhlásenie, ktorým sa mala táto novovzniknutá “strana” obrátiť na ľud. Skrátka, “zemianstvo a mestskí aktivisti” si založili vlastnú “stranu”.
Kto sú títo “aktivisti”, ako sa nazývajú?
Liberálna buržoázia.
Kto sú liberálni buržuji?
Uvedomelí predstavitelia bohatej buržoázie.
Bohatá buržoázia je naším nezmieriteľným nepriateľom, jej bohatstvo sa zakladá na našej chudobe, jej radosť sa zakladá na našej biede, je jasné, že jej uvedomelí predstavitelia budú našimi úhlavnými nepriateľmi, ktorí sa nás budú snažiť zámerne rozbiť.
Vznikla teda “strana” nepriateľov ľudu, ktorá má v úmysle predniesť ľudu svoje hlásanie. [c.179]
Čo títo páni chcú, za čo sa vo svojom vyhlásení zasadzujú?
Nie sú to socialisti, nenávidia socialistické hnutie. To znamená, že posilňujú buržoázny poriadok a bojujú proti proletariátu nie na život a na smrť, ale na život. Preto sa v buržoáznych kruhoch tešia veľkým sympatiám.
Ani oni nie sú demokrati, nenávidia demokratickú republiku. To znamená, že posilňujú cársky trón a horlivo bojujú aj proti trpiacemu roľníctvu. Preto sa Mikuláš II. “uvolil” povoliť ich stretnutia a dovolil im zvolať “stranícky” kongres.
Chcú len trochu obmedziť práva cára, a to pod podmienkou, že tieto práva prejdú do rúk buržoázie. Cárizmus podľa nich musí nevyhnutne zostať spoľahlivou oporou bohatej buržoázie, ktorú bude využívať proti proletariátu. Preto vo svojom “návrhu ústavy” hovoria, že “Romanovský trón musí zostať nedotknuteľný”, t. j. chcú cunyjskú ústavu s obmedzenou monarchiou.
Liberálni buržuji “nemajú nič proti” tomu, aby ľud dostal volebné právo, ale len pod podmienkou, že nad Snemovňou ľudových zástupcov bude Snemovňa bohatých, ktorá sa bude snažiť korigovať a rušiť rozhodnutia Snemovne ľudových zástupcov. Preto vo svojom programe hovoria: “Potrebujeme dva domy”.
Liberálni buržoázni páni by boli “veľmi šťastní”, keby bola poskytnutá sloboda slova, tlače a združovania, pokiaľ by bola obmedzená sloboda štrajkovať. Preto toľko rozprávajú “o právach človeka a občana”, zatiaľ čo o slobode štrajkov nehovoria nič zrozumiteľné, okrem farizejského bľabotania o nejakých “ekonomických reformách”.
Títo čudní páni nie sú ani za roľníctvo – “nemajú nič proti” prevodu pozemkových majetkov do rúk roľníkov, ale pod podmienkou, že roľníci pôdu od majiteľov odkúpia a nebudú ju “dostávať zadarmo”. Takí dobrí sú títo žalostní “vykonávatelia”.
Ak sa dožijú splnenia všetkých týchto túžob, výsledkom bude, že práva cára budú v rukách buržoázie a cárska samovláda sa postupne zmení na buržoáznu samovládu. Sem nás ťahá “zemianstvo a mestskí aktivisti”. Preto sa boja ľudovej revolúcie aj vo svojich snoch a toľko hovoria o “pacifikácii Ruska”.
Niet divu, že títo nešťastní “aktivisti” vkladali veľké nádeje do takzvanej Štátnej dumy. Ako viete, cárska duma popiera ľudovú revolúciu, a to je pre našu liberálnu buržoáziu veľmi výhodné. Ako je známe, cárska duma poskytuje “niečo” bohatej buržoázii, a to je tak potrebné pre našu liberálnu buržoáziu. Preto celý svoj “program” a všetky svoje aktivity zakladajú na existencii Dumy – všetky ich “plány” sa nevyhnutne zrútia, ak Duma zlyhá. Preto sa obávajú bojkotu Dumy, preto nám radia, aby sme do Dumy vstúpili. “Bola by veľká chyba, keby sme sa nezúčastnili na cárskej dume,” hovoria ústami svojho vodcu Jakuškina. Bola by to “veľká chyba”, ale otázka je, pre koho: pre ľudí alebo pre ich nepriateľov.
Aký je účel cárskej dumy, čo o nej hovoria “zemské a mestské osobnosti”?
“…Prvou a najdôležitejšou úlohou Dumy je transformácia samotnej Dumy,” píše sa v ich vyhlásení… “Voliči musia zaviazať voličov, aby zvolili takých kandidátov, ktorí chcú predovšetkým zmeniť Dumu,” píše sa tam.
Čo je to “transformácia”? Duma by mala mať “rozhodujúci hlas pri tvorbe zákonov… …a v diskusii o verejných príjmoch a výdavkoch… a právo kontrolovať činnosť ministrov”. To znamená, že voliči musia v prvom rade požadovať rozšírenie práv dumy. Ukazuje sa, že práve to predstavuje “transformáciu” Dumy. Kto sa dostane do Dumy? Hlavne veľkoburžoázia, Je jasné, že rozšírenie práv Dumy znamená politické posilnenie veľkoburžoázie. A tak “zemstvo a mestskí aktivisti” radia ľudu, aby volil do dumy liberálnych buržujov, a obviňujú ich predovšetkým z toho, že napomáhajú posilneniu veľkoburžoázie. Ukazuje sa, že v prvom rade a predovšetkým sa musíme postarať o to, aby sme vlastnými rukami posilnili svojich nepriateľov – to nám teraz radia páni liberálni buržuji. Celkom “priateľská” rada, čo na to povedať. No a práva ľudí, kto sa o ne postará? Ach, čo na to povedať, páni liberálni buržuji nezabúdajú na ľudí. Ubezpečujú nás, že keď sa dostanú do Dumy, keď v nej zakotvia, budú požadovať aj práva pre ľudí. A s takýmto farizejstvom “zemstvo [c.182] a mestskí úradníci” dúfajú, že dosiahnu svoje… Preto sa ukazuje, že nám v prvom rade radia rozšíriť práva Dumy…
Bebel povedal: Čo nám radí nepriateľ, je pre nás zlé. Nepriateľ radí: zúčastnite sa na Dume, je jasné, že účasť v Dume je pre nás zlá. Nepriateľ nám radí rozšíriť práva dumy – je jasné, že rozširovanie práv dumy je pre nás zlé. Musíme podkopať dôveryhodnosť Dumy a znevážiť ju v očiach ľudí. Potrebujeme nie rozšírenie práv Dumy, ale rozšírenie práv ľudí. A ak nám ten istý nepriateľ zároveň rozpráva sladké reči a sľubuje nám nejaké “práva”, znamená to, že na nás chystá pascu a chce si vlastnými rukami postaviť pevnosť. Od liberálnej buržoázie nemôžeme očakávať nič lepšie.
Čo by ste však povedali na niektorých “sociálnych demokratov”, ktorí nám hlásajú taktiku liberálnej buržoázie? Čo by ste povedali o kaukazskej “menšine”, ktorá doslovne opakuje zákerné rady našich nepriateľov? Napríklad kaukazská “menšina” hovorí: “Uznávame nevyhnutnosť účasti v Štátnej dume” (pozri “Druhá konferencia”, s. 7); presne tak, ako liberálni buržuji “uznávajú nevyhnutnosť”.
Tá istá “menšina” nám radí: “Ak Bulyginova komisia… právo voliť poslancov dostanú hajtmani, potom musíme zasiahnuť do týchto volieb a revolučnými prostriedkami prinútiť voličov, aby si vybrali vedúcich kandidátov, a požadovať Ústavodarné zhromaždenie na Zemskom sneme, Napokon, všetkými možnými opatreniami… Prinútiť Zemský sobor [c. 183], aby zvolal Ústavodarné zhromaždenie alebo sa za také vyhlásil” (pozri Sociálny demokrat č. 1). To znamená, že aj keď je volebné právo priznané majetným, aj keď Dumu zostavujú len majetní – stále musíme požadovať, aby toto zhromaždenie majetných malo práva ústavodarného zhromaždenia! Aj keď sú práva ľudu obmedzené, mali by sme sa snažiť čo najviac rozšíriť práva dumy! Netreba pripomínať, že voľba “vyspelých kandidátov” zostane prázdnym slovom, ak volebné právo dostanú len tí, ktorí majú.
Ako vidno vyššie, to isté nám hlása liberálna buržoázia.
Jedna z dvoch vecí: buď sa zmenšila liberálna buržoázia, alebo sa liberalizovala kaukazská “menšina”.
Tak či onak, niet pochýb o tom, že novovytvorená “strana” liberálnych buržujov šikovne nastražuje pasce…
Teraz potrebujeme prelomiť túto pascu, odhaliť ju, nemilosrdne bojovať proti liberálnym nepriateľom ľudu.
Noviny Proletariát Brzola. (Prameň: www.marxist.org) 15. októbra 1905.