Irán má Nový rok, sviatok rovnodennosti Nourúz
TEHERAN – V Iráne je dnes Nový rok 1399. Obyvateľov príhovorom pozdravil líder Islamskej revolúcie Ajatoláh Sejed Ali Chamenei.
V príhovore povedal, že rok 1398 bol pre iránsky národ búrlivým rokom. Bol to rok, ktorý začal povodňami a skončil coronavírusom. V priebehu celého roka sa v krajine a niektorých ľuďoch v krajine vyskytli rôzne incidenty: incidenty ako zemetrasenie, sankcie a podobne. Vrcholom týchto incidentov bol teroristický zločin spáchaný USA, ktoré bolo mučeníkom známeho Sardara v Iráne a islame, Shahida Soleimaniho. Počas celého roka mali ľudia veľké množstvo problémov. Rok plynul takto. Bol to preto ťažký rok.
Ako poznamenal Ajatoláh, dôležitým bodom je však to, že rovnako ako také ťažkosti existovalo množstvo úspechov, z ktorých niektoré boli bezprecedentné. Iránsky národ jasne žiaril v pravom slova zmysle. Pri povodniach, ktoré sa vyskytli na začiatku roka, zbožní a odhodlaní ľudia vkročili do provincií, miest a dedín postihnutých záplavami, aby tam ľuďom pomohli. Naši drahí ľudia – starí aj mladí – vytvorili nádhernú scenériu tým, že šli do oblastí zasiahnutých povodňami. Umývali domy pokryté bahnom a špinou.
“Vytiahli nábytok a umyli ho ľuďom v týchto oblastiach. Urobili niečo, aby zmiernili utrpenie ľudí spôsobených povodňami. A po veľkom mučeníctve nášho drahého mučeníka ľudia začali veľké hnutie tým, že ukázali svoju prítomnosť – desiatky miliónov ľudí – svetu,” Povedal Chamenei.
Poznamenal, že zhromaždenia, ktoré sa vytvorili v Teheráne, Qome, Ahwaze, Isfaháne, Mašhade, Tabriz a Kermane, boli zhromaždeniami, ktoré sa zvyčajne v žiadnej časti sveta s takým veľkým počtom a takým motívom nevidia. Bolo to tiež jedinečné v našej vlastnej histórii. Populárna prítomnosť a nadšenie a skutočnosť, že ľudia ukázali, k čomu sú pripojené, boli veľmi dôležité pre povesť a dôstojnosť iránskeho národa. Pokiaľ ide o nedávnu chorobu – šírenie koronavírusu – obete ľudí boli také oslňujúce, že dokonca aj cudzinci sa cítili povinní ich obdivovať.
“Tieto obete sa týkali predovšetkým zdravotníkov, lekárov, zdravotných sestier, asistentov, vedúcich pracovníkov a zamestnancov pracujúcich v nemocniciach. Popri týchto ľuďoch boli dobrovoľníci z radov ľudí, študentov, duchovenstva, a rôznych jednotlivcov, ktorí pomáhali zdravotníckemu personálu a ošetrovali pacientov, ” povedal Allatoláh.
Dodal, že všetky tieto javy sú zdrojom dôstojnosti a reputácie. Ľudia sa ponáhľali s pomocou lekárov a lekárov. Existovali aj podporné skupiny, z ktorých niektoré ponúkali svoje továrne a dokonca aj svoje domy s cieľom vyrábať výrobky potrebné pre pacientov alebo pre množstvo ľudí – výrobky, ako sú rukavice, masky a podobne.
Nourúz (perzsky عید نوروز) je tradičný perzský sviatok na oslavu jarnej rovnodennosti, vznikol pred viac ako 3000 rokmi. Má súvislosť so Zoroastrickými sviatkami.
Zoroastrizmus, ale aj zarathuštrizmus, zaratuštrizmus, zarathustrizmus, zaratustrizmus, pre územie Indie aj aj parsizmus či pársizmus je monoteistická a dualistická náboženská sústava, ktorej zakladateľom bol prorok Zarathuštra (Zarat(h)ustra, Zoroaster).
Slovo Zaratustra slúžilo na označenie pre recitátora posvätných textov. Zaratustru pravdepodobne nenapĺňalo poslanie texty iba recitovať. Túžil po dosiahnutí vlasnej mystickej skúsenosti, po videní vlastných vízií. Tieto vízie sa mu skutočne podarilo dosiahnuť, a tak ich začal sám zapisovať v hymnických veršoch, Avestách (napomenutiach). Autentické Avesty, spísané Zaratustrom sa nám nedochovali celé. Za Zaratustrovi vlastné sa považujú iba dve najstaršie, a síce Jasna a Gáthy. Zaratustrova reforma spočíva v tom, že vyhlásil staré protoiránske božstvo Ahura-mazdá, ktorý v starom náboženstve zastával funkciu múdreho, spravodlivého vládcu života, za jediné, najvyššie božstvo, Ahura Mazdu. Zaratustra tvrdil, že sa mu zjavil vo vízii ako dobré, spravodlivé božstvo, ktoré odmeňuje dobro a trestá zlo. Ahura Mazda je zároveň najvyššou pravdou, je nesmrteľný a nedeliteľný. Má teda základné božské atribúty.
Tak vravel Zarathustra je pravdepodobne najslávnejšie dielo nemeckého mysliteľa Friedricha Wilhelma Nietzscheho, napísané počas osemdesiatych rokov devätnásteho storočia. Sám Nietzsche považoval túto knihu za svoje opus magnum a dokonca sa nechal počuť, že Tak vravel Zarathustra je “najhlbším dielom kedy napísaným.” Je to kniha celosvetovo uznávaná, nielen vďaka svojmu obsahu, ale aj vďaka originalite svojho literárneho spracovania. Tak vravel Zarathustra je nielen uznávaným filozofickým, ale aj literárnym a básnickým dielom.
Tak vravel Zarathustra pojednáva o fiktívnych cestách a učenie perzského proroka Zarathustra, skrz ktorého Nietzsche čitateľovi predkladá svoju teóriu o večnom návrate toho istého, a skrz ktorého podrobnejšie načrtáva svoj odpor ku spoločností vytvoreným morálnym hodnotám, ako aj svoj názor o dôležitosti individuálne morálky. Tak vravel Zarathustra si získala mnoho priaznivcov, nielen vďaka Nietzscheho komplexnému filozofickému názoru, ale tiež vďaka svojmu originálnemu poetickému podaní.
Fotografia: www.khamenei.ir
