Inovácie sú väčší ekonomický výsledok
Inovácia (Innovation) je získanie väčších ekonomických výsledkov vďaka zavedeniu noviniek; podstata pokrokovej stratégie rozvoja ekonomickej alebo spoločenskej organizácie, alebo štátu, je protikladom byrokratickému typu rozvoja. Existuje kvantitatívny a kvalitatívny pohľad na inovácie. Inovácia by nemala byť horšia ako jej analógia. Inovácia nie je osobitná činnosť organizácie, ale je súčasne základný prvok stratégie. Neexistencia inovácií, ktorá je spojená s konzervativizmom vedie k stagnácii, úpadku a kríze.
Inovácia je objektívne nevyhnutná podmienka rozvoja akejkoľvek ekonomiky. Rozdelenie činnosti organizácií na dva hlavné strategické typy – inovačný a byrokratický. Tie majú vzťah k zásahom štátu do národného hospodárstva, teda k hospodárskej politike. Byrokratický systém riadenia ekonomiky štátom je prekážkou realizácie inovačného potenciálu krajiny.
Podľa zdrojov a úplnosti realizácie sa rozlišujú nasledovné inovácie: nahrádzajúce, predpokladajúce úplné vytlačenie zastaralých spôsobov hospodárenia a technológií; meniace, spojené s realizáciou určitej konkrétnej operácie, vracajúce, spojené s návratom k predchádzajúcemu stupňu v súvislosti s diskreditáciou inovácie+ objavujúce, ktoré nemajú funkcionálnych predchodcov, založených na fundamentálnych výskumoch; retro inovácie, reprodukujúce skôr používané produkty na novej úrovni, spôsoby alebo výrobné prostriedky.
K vonkajším zdrojom inovácií patria experimentálne práce, ktoré robia laboratória pokusmi, vedecko-výskumnými , organizačnými a konštrukčnými prácami, ktoré robia odvetvové alebo akademické výskumné ústavy alebo vysokými školami.
Inovácie je možné získať vytvorením spoločných podnikov, prilákaním zahraničných investícií, zberom informácií v otvorených vedeckých médiách, ich nákup, zvyšovanie kvalifikácie, výmena skúseností na výstavách, či konferenciách, počas stáží.
Vnútornými zdrojmi inovácií v ekonomických, alebo spoločenských organizáciách sú objekty intelektuálneho vlastníctva vytvárajú zamestnanci organizácií.
Využitiu vonkajších a vnútorných zdrojov inovácií a ich použitiu napomáha hodnotenie stavu inovačnej činnosti, alebo inovačného auditu, z hľadiska troch aspektov: organizačného, technologického a finančného.
Organizačný aspekt predpokladá vyhľadanie rezerv vytvorením efektívnejšej organizačnej štruktúry, ktorý zabezpečí inovačný charakter činnosti organizácie s optimálnym kádrovým zložením personálu, s použitím kolektívneho potenciálu tvorivého myslenia. Medzi vnútorné faktory inovačného charakteru organizácie patria: organizačná štruktúra, organizačná kultúra; štýl riadenia a podnikateľské schopnosti vedenia; faktory kreatívneho myslenia zamestnancov; inovačná klíma; motivácia k novinkám.
Finančný aspekt znamená schopnosť spoločenskej alebo ekonomickej organizácie zabezpečiť najefektívnejšie metódy finančného riadenia, zabezpečujúce racionálne využitie obmedzených finančných prostriedkov a získanie maximálne možných výnosov, ale aj zabezpečenie vonkajších investícií. Najdôležitejším aspektom financovania je efektívnosť fungovania finančného systému.
Technologický aspekt inovačného auditu predpokladá analýzu technologických alternatív progresívnych technológií a možnosti ich zavedenia v spoločenskej alebo ekonomickej organizácii.
K vonkajším faktorom inovačného charakteru organizácie je trh, ktorý sa riadi zákonmi ponuky a dopytu; finančno-ekonomický systém v krajine, úroveň vzdelania a kultúry v krajine.
Medzi príčiny deficitu inovácií v národnej ekonomike je chybná metodológia prístupu k inováciám. Inovačná činnosť sa posudzuje ako samostatný prvok ekonomiky. Súčasne je to nedostatočná pripravenosť vedy a školstva k tomu, aby sa podieľali na inovačnej činnosti.
Súhrn vonkajších a vnútorných faktorov vytvára inovačný potenciál národnej ekonomiky. Je to spoločnosťou akumulovaná veľkosť poznatkov v súčinnosti s materiálnymi, technickými a organizačnými podmienkami. Ich cieľom by mal byť spoločenský pokrok.
Podľa prepočtov odborníkov pre dvojnásobné zväčšenie výroby je potrebné štvornásobné zväčšenie objemu poznatkov. Pre desaťnásobné zväčšenie výroby je potrebné stonásobné zväčšenie množstva poznatkov.
Inovácia – je nový alebo podstatne zdokonalený produkt (výrobok, služba) zavedený na trh, alebo v rámci podniku, zavedený alebo výrazne zdokonalený nový proces. Inovácie sú založené nového technologického vývoja, novej kombinácii existujúcich alebo využití podnikom najnovších dostupných poznatkov. Inovácie môžu vyvinúť podniky, alebo iné podniky. Predaj inovácií vyvinutých inými podnikmi nie je inovačnou aktivitou. Inovácie by mali byť nové pre podnik a súčasne však nemusia byť nové pre trh. Pri inovácii proces podnik nemusí byť prvým, ktorý ich zaviedol.
Inovácia produktu – je to produkt (výrobok, služba), ktorý je nový alebo výrazne zmenený z hľadiska jeho podstatných vlastností, technických charakteristík, združený softvér, alebo ostatné nemateriálne komponenty, jeho budúce použitie. Zmeny estetickej podoby a predaj inovácií produktov vytvorených inými podnikmi sa nezahŕňajú do danej kategórie.
Inovácia procesu – zahŕňa nové a výrazne zdokonalené výrobné metódy alebo distribučné systémy. Ide o zmeny špecifických techník, vybavenia alebo softvéru, ktoré sú určené na zlepšenie kvality, efektívnosti, alebo pružnosti výrobnej či dodávateľskej činnosti, alebo na zníženie ohrozenia životného prostredia alebo bezpečnostných rizík.
Podniky s inovačnou aktivitou – podniky, ktoré mali aspoň jednu z inovačných aktivít počas sledovaného obdobia – nový produkt alebo proces, alebo mali nedokončené, či pozastavené inovačné aktivity.
Úspešné inovujúce podniky – zaviedli inováciu produktu, procesu, alebo aj produktu aj procesu.
Intenzita inovácie – podiel nákladov na inovácie z celkových tržieb podniku.
Organizačná inovácia – zmeny v štruktúre podniku alebo metódach riadenia, ktoré zlepšujú využívanie poznatkov, kvalitu výrobkov a služieb, alebo efektívnosť pracovných tokov.
Marketingová inovácia – zavedenie nového alebo výrazne zdokonaleného dizajnu alebo metód predaja s cieľom zvýšiť atraktivitu produktu, alebo vstup na nový trh. Ide o významné zmeny spôsobu obchodovania (predaja).
Inovácia podľa technologických sektorov – definície technologických sektorov použité v prieskumoch Štatistického úradu SR sú založené na OECD klasifikácii, ktorá berie do úvahy intenzitu výskumu a vývoja v jednotlivých odvetviach spracovateľského priemyslu a nie vlastnosti produktov. Rozlišujú sa nasledujúce technologické sektory:
Vysoká technológia – výroba lietadiel a kozmických lodí, kancelárskych strojov a počítačov, rádiových, televíznych a spojových zariadení a farmaceutických výrobkov.
Stredne vysoká technológia – výroba zdravotníckych, presných a optických prístrojov, motorových vozidiel, elektrických strojov a prístrojov, chemických výrobkov, ostatných dopravných zariadení a neelektrických strojov a prístrojov.
Stredne nízka technológia – výroba gumových a plastických produktov, lodí, neželezných kovov, nekovových minerálnych výrobkov, kovových konštrukcií a kovových výrobkov, výroba koksu , rafinérske spracovanie ropy, výroba železa, ocele, odlievanie kovov a iné spracovanie.
Nízka technológia – výroba papiera a lepenky, vydavateľstvo a tlač, výroba textilu, odevu a usní, výroba potravín a tabaku, drevársky priemysel, výroba nábytku a spracovanie druhotných surovín.
