Inovácie, ktoré sa dajú implementovať v ESG správe

BRATISLAVA / BRUSEL – Nová smernica EÚ o nefinančnom vykazovaní sa dotkne stovky slovenských firiem

Nefinančný ESG reporting nie je žiadnou novinkou. Už od roku 2018 ho musí vykazovať niekoľko veľkých spoločnosti. Nová smernica CSRD nadobúda platnosť už tento rok a postupne sa dotkne viac ako 700 firiem vrátane malých a stredných podnikov. Pomocou inteligentného batériového úložiska, heat recovery systému a fotovoltaiky môžu firmy šetriť životné prostredie, energie a zároveň zvyšovať konkurencieschopnosť.

ESG reporting na úrovni finančného výkazníctva?

Cieľom ESG reportingu je zvýšiť transparentnosť podniku v oblasti životného prostredia, firemnej spoločenskej zodpovednosti a strategického podnikového riadenia. Sleduje sa tak napríklad zaobchádzanie podniku s odpadom, spotreba fosílnych palív, dodržovanie ľudských práv a etiky na pracovisku či protikorupčné mechanizmy podniku. Informácie slúžia ako dobrý odrazový mostík pri zlepšovaní udržateľnosti vo firme. Vykazovanie ESG údajov však netreba podceniť, pretože môže ovplyvniť rozhodovanie investorov a bánk o financovaní podniku.

Smernica CSRD rozširuje škálu firiem, ktoré majú povinnosť vykazovať ESG údaje

Nová smernica CSRD mení hranicu určujúcu, ktoré firmy sú povinné zverejňovať ESG dáta. Od tohto roka sa ESG reporting týka podnikov s 500 a viac zamestnancami, tak ako to bolo doposiaľ. Budúci rok sa však povinnosť bude vzťahovať na všetky veľké spoločnosti, ktoré spĺňajú aspoň dve z troch nasledujúcich kritérií: 1. spoločnosť má viac ako 250 zamestnancov, 2. jej čistý ročný obrat je minimálne vo výške 40 miliónov eur a po 3. vlastní aktíva v rozvahe vo vyššej hodnote ako 20 miliónov eur.

 

„Na Slovensku sa nová povinnosť bude týkať približne 700 spoločností z kategórie „väčších“. To však neznamená, že ostatné spoločnosti sa vykazovaniu ESG údajov v najbližšej dobe úplne vyhnú. Veľa z nich bude oslovených v rámci dodávateľských reťazcov, či pri posudzovaní bankami v úverových procesoch. Vo výsledku tak v podstate hovoríme o tisícoch slovenských firiem, ktoré by už mali začať so zberom nefinančných parametrov o pôsobení v oblasti životného prostredia, sociálnych štandardov a štandardov v oblasti riadenia,“ vysvetľuje Matej Repa, špecialista na oblasť ESG spoločnosti CRIF – Slovak Credit Bureau. CSRD bude vyžadovať novú úroveň zverejňovaných informácií vrátane stovky ukazovateľov, politík a cieľov.

Inteligentné batériové úložisko znižuje emisie a zároveň šetrí energie

Inteligentné batériové úložisko predstavuje inovatívne riešenie, ktoré dokáže posúvať spotrebu elektrickej energie v čase, a tým znižovať záťaž na elektrickú sieť. Batéria nahrádza pri vyvažovaní siete tradičných poskytovateľov podporných služieb – zdroje spaľujúce prevažne fosílne palivá ako ropa alebo zemný plyn. Od prevádzkovateľa siete je možné získať presné údaje, koľko fosílnych zdrojov bolo nahradených.  Napríklad administratívnej budove Tower 115 v Bratislave ročne ušetrí 400 ton emisií CO2, čo je viac ako 7 násobok uhlíkovej stopy z výroby batérie, zatiaľ čo spoločnosti Hanon System Slovakia až 800 ton. Preukázateľné zníženie emisií CO2 si môže majiteľ vykázať v ESG reporte. Batériové úložisko brAIn riadi vyvinutý inteligentný softvér, ktorý nabíja batériu v čase, kedy elektrická sieť potrebuje odber, a vypína nabíjanie automaticky pri preťaženej sieti. Jeho obstaranie je možné zrealizovať dvomi spôsobmi. Buď celú investíciu zafinancuje majiteľ budovy, alebo využije financovanie Slovenskými elektrárňami v rámci modelu Energia ako služba, čo je aj prípad Tower 115. „Model Energia ako služba umožňuje využívať moderné technológie a dosahovať úspory pri spotrebe energií aj vtedy, ak majiteľ budovy nechce alebo nemôže financovať celú investíciu,“ vysvetľuje Andrea Pancotti zo spoločnosti Slovenské elektrárne – energetické služby.

Heat recovery systém dokáže obnoviť až 95 % tepla

Systém spätného získavania tepla, alebo heat recovery systém (HRS) znižuje energiu a emisie CO2. Návratnosť investície sa odhaduje na jeden rok, v závislosti od cien energií. Čím sú ceny energií vyššie, tým sa doba návratnosti znižuje. „Strata energie zo spalín alebo iného tepelného procesu je zvyčajne okolo 15 až 20 percent. So systémom spätného získavania tepla môže byť obnovených až 95 percent tepla. Inými slovami, existuje tu potenciál zníženia spotreby paliva o 12 až 16 percent a redukcia emisií CO2,“ hovorí obchodný riaditeľ Pavel Ulrich zo spoločnosti Almeva.

Navyše simulačný softvér dokáže vyčísliť, koľko energie môže konkrétna firma ušetriť investovaním do systému spätného získavania tepla a zároveň poskytuje informácie o znížení emisií CO2, ktoré je možné vykázať v ESG reporte. HRS je vhodný najmä pre: pekárne, zlievarne, podniky na spracovanie kovu, výrobne nápojov, pivovary, automobilky, lakovne a pod. Zvyškové teplo navyše ohreje vodu, ktorú je možné vo firme ďalej využívať na lokálne aj diaľkové vykurovanie, spätné využitie vo výrobe alebo na  umývanie či upratovanie. „Dobrým príkladom je mladoboleslavská Škoda Auto, ktorá by „odpadovým“ teplom mohla vyhrievať až 12 tisíc bytov v meste,“ dodáva Ulrich.

Firmy si môžu zaobstarať fotovoltaiku aj na lízing

Firmy zavádzajú vlastnú fotovoltaiku najmä z dôvodu úspor, energetickej nezávislosti a udržateľnosti odberateľov. Podľa spoločnosti Fuergy ide v prvom rade o technológiu, ktorá si na seba zarába sama. „Jej návratnosť sa dnes bežne pohybuje na úrovni 7 až 10 rokov. Životnosť technológie môže dosiahnuť až 30 rokov. Platí tiež, že čím vyššie sú ceny elektrickej energie, tým rýchlejšie si na seba fotovoltaika zarobí,“ vysvetľuje spoločnosť. Okrem toho, že sa firma stáva energeticky nezávislejšou, znižuje aj emisie produkované pri prevádzke svojho odberného miesta. Túto úsporu emisií si následne dokáže vykázať v rámci svojho ESG reportingu. Dodávateľ energií Slovenské elektrárne – energetické služby dokonca ponúka fotovoltaiku na lízing. Pri tomto modeli prevádzkovania a financovania ju dokáže pre firmu navrhnúť, zakúpiť, nainštalovať a riadiť. Stará sa tiež o všetky žiadosti a povolenia potrebné na jej zapojenie, ako aj o údržbu a prípadný servis technológie.