Inflácia klesá od marca, no Slovákov i tak prinútila siahať na úspory a míňať menej na tovary a služby

BRATISLAVA / PRAHA – V dnešnom Portu Fin News prinášame prehľad udalostí, ktoré by mali investori brať do úvahy. Dozviete sa, že:

Trend spomaľovania inflácie bude pokračovať, k cieľu sa priblížime až v roku 2026. Vojna medzi Hamasom a Izraelom zatiaľ trhy nepotopila. Na úspory sme veľmi nesiahli, peniaze sme presúvali na termínované vklady. Zmeny vo vyjadreniach Fed-u pomohli akciám, dlhopisy klesali.

Inflácia na Slovensku sa podľa očakávaní zmierňuje, ceny tak rastú stále pomalšie. Ako dnes informoval Štatistický úrad SR, inflácia z augustových 8,9 % klesla na 8,2 % v septembri. Prudšiemu poklesu zabránilo medzimesačné zvýšenie cien v priemere o 0,3 % ovplyvnené najmä tradičným septembrovým zvyšovaním cien v školstve, ktoré naviac podporil aj pokračujúci rast cien benzínu a nafty.

Pozitívom je pokles inflácie v najvýznamnejších zložkách výdavkov domácností, keďže potraviny boli aktuálne drahšie už len o 11,3 %, bývanie o 6,5 % medziročne. Do budúcnosti sa očakáva ďalšie zmiernenie rastu cien v dôsledku vyššej porovnávacej základne, miernejšieho rastu cien potravín, ale aj nižších inflačných tlakov. V budúcom roku by mohla inflácia klesnúť až na úroveň 5,5 % a v roku 2025 na 3,6 %. K inflačnému cieľu 2 % by sa Slovensko malo priblížiť až v roku 2026.

NAPRIEK ÚTOKU NA IZRAEL AKCIE RÁSTLI

Komoditné aj finančné trhy zasiahol aj útok Hamasu na Izrael. Prvá reakcia na najvážnejšiu eskaláciu konfliktu za 50 rokov bola logická. Ceny ropy už prvý deň vzrástli o približne 4 %, zlato zdraželo o 1 %. Akcie zamierili nadol, zo strát sa ale nakoniec dostali. Katastrofa pre milióny ľudí tak vo finále nemala na trhy taký dopad, ako zverejnené makroúdaje týkajúce sa inflácie, úrokových sadzieb či trhu práce najvýznamnejších ekonomík.

Hlavné akciové trhy z USA a Európy dokonca od začiatku týždňa vzrástli o viac ako 2 %.Najdôležitejším faktorom pre budúci vývoj bude potenciálna eskalácia vojny. Pravdepodobným krokom bude sprísnenie sankcií voči Iránu, ktorý sa pravdepodobne podieľal na plánovaní útoku na Izrael. Znamenalo by to zvýšenie napätia s USA, ktoré za ostatný rok pomohli Iránu so zvýšením ťažby ropy o približne pol milióna barelov denne. Konflikt by zároveň mohol ovplyvniť vzťah medzi Izraelom a Saudskou Arábiou.

Pravdepodobné teraz je, že zlepšenie vzťahov týchto nábožensky odlišných štátov je v nedohľadne. Skutočnou tragédiou by však bolo, ak by sa Izrael dostal do priameho konfliktu s Iránom. V takomto prípade treba počítať s prudkým nárastom cien ropy.

Opakovanie posledného arabského ropného embarga, ktoré nasledovalo po poslednej invázii do Izraela a uvrhlo veľkú časť Západu do recesie, je ale nepravdepodobné. Očakáva sa, že zisky amerických ropných spoločností budú vyššie než obvykle, ale stále by mali byť hlboko pod vrcholom, ktorý dosiahli vlani na jeseň.

NA ÚSPORY SIAHAME IBA MIERNE

Slovenské domácnosti napriek vysokej inflácii siahali na úspory iba mierne. Podľa dát Národnej banky Slovenskahodnota celkových vkladov domácností v auguste medziročne klesla len o 0,79 % na 42,54 miliardy eur. Je za tým rýchly rast miezd, ale aj obmedzovanie spotreby.

Priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca na Slovensku v 2. štvrťroku 2023 dosiahla 1419 eur pri medziročnom raste o 9,9 %. To ale nestačilo na infláciu, ktorá bola v danom období ešte vyššia. Aby sa s poklesom disponibilných príjmov domácnosti vyrovnali, obmedzovali svoju spotrebu.

Podľa Štatistického úradu SR tento trend dosiahol vrchol v apríli, kedy maloobchodné tržby klesli až o 10,1 %. Práve spotreba domácností je hlavnou zložkou, ktorá bránila rýchlejšiemu rastu slovenskej ekonomiky.

Situácia sa ale začína zlepšovať. V auguste sa prepad maloobchodných tržieb spomalil na 4,4 % a tempo rastu nominálnych miezd v auguste predbehlo infláciu až v 9 z 10 sledovaných odvetví. Trend sa už prejavil aj na vkladoch domácností, keď v auguste medzimesačne stúpli o 0,25 %.

Zaujímavosťou je, že v auguste mnoho Slovákov presunulo svoje úspory do termínovaných vkladov, ktorých hodnota oproti minulému roku stúpla o 15,1 % na 10,96 miliárd eur. Využívajú tak ich vyššie výnosy v čase, kedy ECB bojuje s infláciou zvyšovaním úrokových sadzieb. Potrebné je ale pripomenúť, že termínované vklady nie sú vhodnou alternatívou k dlhodobému investovaniu.

FED OVPLYVNIL AKCIE AJ DLHOPISY

Akciové trhy v 3. štvrťroku odpísali časť ziskov z prvej polovice roka, pretože šéf americkej centrálnej banky (Fed) Jerome Powell uviedol, že v roku 2023 môžeme očakávať ešte jedno zvýšenie úrokových sadzieb do pásma 5,50 až 5,75 %. Na vysokých úrovniach by sa pritom sadzby mali držať dlhšie než sa očakávalo. Tento krok neovplyvnil len akciové trhy.

Ďalší pokles zasiahol hodnotu dlhopisov a ich výnos vzrástol na najvyššiu úroveň za 15 rokov. Nakoniec ale môže byť všetko inak. Prezident atlantskej divízie Fed-u nepredpokladá ďalšie zvyšovanie sadzieb. Podľa Raphaela W. Bostica je súčasná menová politika dostatočne reštriktívna na to, aby sa inflácia v USA dostala na požadované 2 %. Dôsledky dvíhania úrokových sadzieb sa majú ešte len ukázať, ale Bostic zároveň upokojoval, že s recesiou v Spojených štátoch nepočíta. Táto správa potešila investorov a zatienila aj vojnový útok na Izrael.

Autor: Marek Malina, analytik Portu