Index finančnej gramotnosti v SR mierne klesol

Investičná gramotnosť Slovákov klesla, nadol ju ťahajú najmä mladí
 Česi vedia o investovaní výrazne viac, Poliaci sú na tom podobne ako my
 Zásadný vplyv na investičnú gramotnosť má úroveň vzdelania Nízka investičná gramotnosť sa prejavuje aj v pohľade na finančné zabezpečenie v starobe – pri dôchodku sa príliš spoliehame na štát a odkladáme si nevhodným spôsobom
Vedomosti Slovákov o investovaní sa zhoršujú. I keď mierne, medziročne ich investičná gramotnosť poklesla a dostala sa pod východiskovú úroveň z roku 2021.

Kým znalosti žien sa postupne zlepšujú, u mužov je trend opačný. Vyplýva to z najnovšieho Indexu investičnej gramotnosti, ktorý vypracovala online investičná platforma Portu na základe dát z prieskumu agentúry Ipsos v závere roka 2023.

Index investičnej gramostnosti

Slovenská republika	99,2
Česká republika	115,9
Poľsko	92,3

Prameň: Portu/IPSO.

Kým na Slovensku úroveň Indexu dosiahla po poklese o 1,5 bodu doteraz najnižšiu úroveň 99,1 bodu, v Českej republike bol vývoj opačný. Index investičnej gramotnosti stúpol u našich západných susedov na 115,9 bodu. V Poľsku prebehlo testovanie po prvý krát, pričom úroveň vedomostí Poliakov dosiahla k základni prepočtu  92,3 bodu.

Školy majú slabé výsledky

„Za poklesom Indexu investičnej gramotnosti na Slovensku môžeme hľadať predovšetkým slabšie vedomosti mladej generácie, nakoľko v kategórii 18 až 26 ročných zaznamenal index najvyšší pokles oproti roku 2021. Pod slabšie vedomosti sa mohlo podpísať najmä zhoršenie kvality vyučovania počas pandémie COVID-19.

To sa prejavilo aj v medzinárodnom meraní PISA, ktorého výsledky napríklad minister školstva označil za národnú tragédiu,“ hovorí Michal Mešťan, dekan Ekonomickej fakulty UMB v Banskej Bystrici. Úroveň vedomostí ľudí vo veku 18 až 26 vyjadrená Indexom totiž padla zo
101,6 bodu v roku 2021 na aktuálnych 90,1 bodu. Kým pri úvodnom meraní patrili znalosti mladých medzi nadpriemerné, teraz sú najhoršie.

Kým na Slovensku úroveň Indexu dosiahla po poklese o 1,5 bodu doteraz najnižšiu úroveň 99,1 bodu, v Česku bol vývoj opačný. Index investičnej gramotnosti stúpol u našich západných susedov na 115,9 bodu. V Poľsku prebehlo testovanie po prvý krát, pričom úroveň vedomostí Poliakov dosiahla v prepočte na slovenskú bázu 92,3 bodu.

Ako poznamenáva profesor Rudolf Sivák z Ekonomickej univerzityv Bratislave, finančné vzdelávanie by sa malo dostať do učebných osnov už na základných a stredných školách.

Jednoznačne najlepšie výsledky dosiahli starší ľudia vo veku 54 až 65 rokov, ktorí sa jediní dokázali v medziročnom porovnaní zlepšiť. „Aj to svedčí o problematickej úrovni slovenského predovšetkým základného a stredného školstva. To nedokáže dostatočne kompenzovať najmä vplyv zlého sociálneho postavenia detí na ich vedomosti. Aj PISA testovanie ukázalo, že študenti pochádzajúci z chudobnej rodiny dosahujú na Slovensku najslabšie výsledky spomedzi všetkých krajín OECD,“ dopĺňa Marek Malina, analytik Portu.

Index investičnej gramostnosti podľa veku

Celkový index	2021	2022	2023
18-26	101,6	97,1	90,1
27-35	95,3	99,6	94,8
36-44	93,5	91,5	94,6
45-53	100	102,4	100,9
54-65	107,3	108,5	109

Prameň Portu/IPSOS.

Tento fakt potvrdzujú aj výsledky Indexu. Najlepšie výsledky v ňom dosahujú ľudia s vysokoškolským vzdelaním. A hoci aj úroveň ich vedomostí o niečo klesla, prepad bol výrazne miernejší než v prípade respondentov so základným vzdelaním. Tí si totiž pohoršili až o 16,5 bodu. Výsledky Indexu potvrdzujú aj význam socioekonomického statusu. Ľudia s čistým príjmom nad 1 000 eur dosiahli viac ako 113 bodov, v prípade príjmu nad 2 000 eur to bolo viac než 158 bodov.

„Veľké rozdiely vo finančnej gramotnosti medzi ľuďmi s rôznou úrovňou vzdelania môžu byť zapríčinené aj tým, že čím vyššie príjmy človek dosahuje, tým viac sa musí zaoberať otázkou, ako s úsporami naložiť. Lepšie zarábajúci ľudia majú často aj vyššie vzdelanie a viac sa venujú aj samovzdelávaniu. Ľudia s najnižšími príjmami tému úspor riešia výrazne menej a častejšie majú vzdelanie z nižších stupňov škôl, ktoré sa finančným témam veľmi nevenovali. Tieto faktory môžu vysvetľovať i, prečo najlepšie výsledky v Indexe dosiahli ľudia z Bratislavy, regiónu s najvyšším priemerným príjmom a úrovňou vzdelania,“ vysvetľuje vedúca katedry ekonómie Ekonomickej univerzity v Bratislave Anetta Čaplánová. Podľa nej je pri zvyšovaní finančnej gramotnosti slovenskej populácie potrebné uplatniť iný prístup k ľuďom s nižším vzdelaním. Napríklad neučiť ich výpočty a vzorce, ale vštepiť im, aby významnejšie finančné rozhodnutia nerobili sami, ale poradili sa s odborníkmi.

Ženy sa zlepšujú

V porovnaní s predchádzajúcimi testovaniami zostáva zachovaný trend zlepšovania investičnej gramotnosti žien, pričom u mužov je vývoj opačný. Kým u žien výsledok Indexu v porovnaní s prvým meraním stúpol o 4,9 %, muži zaknihovali pokles o 2,4 %. Stále však platí, že muži na Slovensku majú pred ženami náskok a to platí aj v Česku a Poľsku.

Profesorka Anetta Čaplánová.