Imrich Karvaš bankár SNP za odmenu sedel v Ilave
Slovenské národné povstanie sa začalo 29. augusta 1944. Bol to ozbrojený konflikt s vládou Slovenského štátu, ktorý vznikol pod záštitou hitlerovského Nemecka. Štát bol fašistický a antisemitský.
Režim Slovenského štátu prijal antisemitské zákony, ktoré boli prísnejšie ako v Nemecku. Slovensko ako jediná krajina na svete platilo 500 nemeckých mariek za presídlenie Židov do koncentračných táborov. Zahynulo 70 000 ľudí. Ako Slovák sa dodnes hanbím za to čo urobili moji predkovia.
Netreba však zabudnúť na to, že povstanie proti slovenským fašistom sa podarilo vďaka slovenskému ekonómovi Imrichovi Karvašovi Bol guvernérom centrálnej banky – Slovenskej národnej banky (SNB).
Nariadil predisponovanie troch miliárd korún zo SNB v Bratislave do jej filiálky v Banskej Bystrici. Taktiež nariadil predisponovanie zásob iných komodít na stredné Slovensko ako napríklad potraviny, obuv, pohonné hmoty, financie, tovary…. Už začiatkom marca 1944 boli do filiálok národnej banky v Banskej Bystrici a čiastočne aj Ružomberku a Žiline deponované približne dve tretiny celkovej hodnoty obeživa na Slovensku. Podporil dislokovanie ropných produktov z rafinérie v Dubovej do Zemianskych Kostolian, na Oravu a do Pohronia. Vďaka Karvašovi sa presadil návrh, aby boli potraviny obyvateľstvu distribuované tri mesiace vopred, čo umožnilo výživu obyvateľstva na povstaleckom území, ale aj zásobovanie povstalcov. Na aktivity ilegálnej SNR zabezpečil 300 tisíc Ks od podnikateľa Františka Micheru.
Jeho činnosť neunikla pozornosti Gestapa, ktoré ho 3. septembra 1944 zatklo v Bratislave krátko predtým, než ju hodlal opustiť a odísť na povstalecké územie, kde sa nachádzala už predtým jeho rodina. Po zatknutí sa cez Viedeň a Brno dostal až do Berlína, kde bol vypočúvaný. Po výsluchu bol internovaný v koncentračných táboroch Flossenbürg, Dachau, Innsbruck, Niederdorf. Dostal štatút “zvláštneho politického väzňa” a bol podrobovaný intenzívnym výsluchom. Vyšetrovatelia prešli aj k násilným formám vypočúvania, ktoré mu spôsobili trvalé poškodenie oka, epilepsiu a ťažké psychické traumy. Mimoriadny súd S
S ho uznal vinným zo spoluúčasti na prípravách povstania, resp. z protinemeckej činnosti a odsúdil ho na trest smrti obesením. Trest nestihli vykonať.
V novembri 1945 sa postavil pred Národný súd, ktorý ho zbavil všetkých obvinení z kolaborácie s nacistami a ľudáckym režimom. V jeho prospech svedčili mnohí predstavitelia odboja a SNP a súd uznal jeho zásluhy v odboji Vrátil sa k pedagogickej činnosti. V novembri 1946 sa stal dekanom bratislavskej právnickej fakulty. Zároveň pôsobil ako poradca vlády pre obnovu Slovenska. V rokoch 1947 – 1948 bol predsedom Medzinárodného výkonného výboru kúpeľov. Publikoval svoje najvýznamnejšie vedecké dielo Základy hospodárskej vedy.
Po februárových udalostiach roku 1948 odmietol spoluprácu s komunistickou stranou, čo malo v máji roku 1949 za následok zatknutie, obvinenie z velezrady a po vykonštruovanom súdnom procese odsúdenie štátnym súdom v Prahe na dva roky väzenia a stratu majetku. Odmietol pritom viacero ponúk na exil do USA a západnej Európy v prvých mesiacoch po februárovom prevrate. V roku 1953 bol v rámci tzv. „B-akcie“ vysťahovaný s celou rodinou z Bratislavy a žil v Tatranskej Lomnici kde si privyrábal doučovaním cudzích jazykov. V roku 1958 bol druhýkrát obvinený a odsúdený pre špionáž a velezradu na sedemnásť rokov väzenia. V ilavskom väzení sa mu obnovili epileptické záchvaty a takmer prišiel o zrak. O dva roky neskôr bol amnestovaný a roku 1969 bol úplne súdne rehabilitovaný. Po treťom infarkte zomrel v Bratislave dňa 20. februára 1981 Odmietol pritom viacero ponúk na exil do USA a západnej Európy v prvých mesiacoch po februárovom prevrate. V roku 1953 bol v rámci tzv. „B-akcie“ vysťahovaný s celou rodinou z Bratislavy a žil v Tatranskej Lomnici kde si privyrábal doučovaním cudzích jazykov. V roku 1958 bol druhýkrát obvinený a odsúdený pre špionáž a velezradu na sedemnásť rokov väzenia. V ilavskom väzení sa mu obnovili epileptické záchvaty a takmer prišiel o zrak. O dva roky neskôr bol amnestovaný a roku 1969 bol úplne súdne rehabilitovaný. Po treťom infarkte zomrel v Bratislave dňa 20. februára 1981.
