Imrich Karvaš analyzoval mzdy kovorobotníkov

BRATISLAVA – Imrich Karvaš počas II. svetovej vojny bol prvým guvernérom Slovenskej národnej banky, centrálnej banky Slovenského štátu. (* 25. február 1903, Varšany (dnes Kalinčiakovo, Levice) – † 20. február 1981, Bratislava)

Imrich Karvaš zabezpečil financovanie Slovenského národného povstania.

Bol to vedec  ktorý sa venoval analýzam mnohých aspektov vývoja národného hospodárstva. Publikoval aj v časopise Obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave Hospodárske rozhľady.

Medzi jeho významné analýzy patrili: Vývoj miezd v kovopriemysle bratislavskom (1928), Hospodárska štatistika Slovenska (1928), Medzinárodný menový problém so zvláštnym zreteľom na francúzsku štabilizáciu (1929), Prvky kolektivistického hospodárenia v individualistickom hospodárskom poriadku (1930), Obilný monopol (1934).

Finančné noviny publikujú výňatky z jeho práce  Vývoj miezd v kovopriemysle bratislavskom (1928). Citácie v texte sú v slovenskom jazyku danej doby. Mal inú formu.

V úvode štúdie Imroch Karvaš píše o kontexte analýzy miezd v danom priemyselnom odvetví.

“Zisťovanie miezd naráža u nás na veľké ťažkosti. Je všeobecne známe, že mimo banskej a hutníckej produkcie, ďalej zemedelskej výroby v žiadnom odvetví výrobnom nevedie sa systematická štatistika mzdová. Pri tomto štúdiu vyskytly sa dve možnosti, ktorými by sme mohli dospieť k určitým výsledkom, napísal Imrich Karvaš.

Prvá je metóda je zisťovanie minimálnych miezd dľa uzavretých kolektívnych smlúv. V kolektívnych smluvách udané mzdy sú t. zv. minimálne mzdy, to znamená, že skutočné mzdy v jednotlivých podnikoch bývajú veľmi často vyššie. Týmto šetrením nepostihneme skutočný stav, ale len onu medzu, pod ktorou v kovopriemysle v obvode Bratislavy pri dodržaní kolektívnych zmlúv neklesnú.

Druhý spôsob, ktorým by sme mohli dospieť k určitým výsledkom na poli mzdového šetrenia, je skúmanie mzdovej základne, ktorá bola vzatá za základ pri nemocenskom, resp. úrazom poistení. Tento spôsobo však vykazuje ešte väčšie nedostatky ako prvý…. (3).

Imrich Karvaš  uvádza triedenie robotníkov v kovopriemysle do niekoľkých kategórií:

Skupina A. To sú odborní robotníci. Sú triedení do dvoch podskupín:

Ab – nástrojári, rezači, kosari a vzorkari. Sú odmeňovaní vyššie ako podskupina Aa.

Mzda v skupine A  sa riadi dľa doby praxe takto (4):

“Prax do 1 roku po vyučení , od 1 do 3 rokov po vyučení a viac ako 6 rokov po vyučení, od 3 do 5 rokov a viac než 6 rokov po vyučení. V skupine B sú zahrnutí kvalifikovaní strojní robotníci a sú rozdelení praxou do 1 roku, od 1 do 3 rokov  a s praxou viac než 3 ročnou. Do tejto skupiny sú zadelení tiež  zkúšaní topiči parných kotlov, ktorých mzda je ale trochu odlišná, z tohto dôvodu sú zadelení do skupiny G. Do skupiny C patria kvalifikovaní pomocní robotníci, ktorých mzda je mzda je určovaná dľa veku robotníka; kolektívna zmluva rozoznáva robotníkov do 16 rokov, od 16 do 18 rokov, od 18 rokov do 20 rokov, od 20 do 22 rokov a starších ako 22 rokov.

Toto isté stupňovanie tiež vidíme v skupine D, do ktorej patria pomocní robotníci (nádenníci). V skupine E kvalifikované pomocné robotníčky a v skupine F pomocné robotníčky (nádenníčky) rozoznávame tiež analogické stupňovanie až do 12. júla 1928., od ktorej sa triedy do 16 rokov a od 16 rokov do 18 rokov spojili v jednu triedu, a to robotníčky do 18 rokov.

Hodinové mzdy v halieroch v roku 1919. (strana 5)

Aa		Ab		B		C
max	min	max	min	max	min	max	min
288	120	273	144	190	120	120	60
D		E		F		G
max	min	max	min	max	min	max	min
120	60	90	50	90	50	160	120

(4)

V roku 1922 sa súčasťou miezd stali drahotné prídavky.  Drahotné prídavky sa počítali na základe na základe nasledovného postupu. Mzda 228 čo je 72 %  40 %. Je to teda 392 + 40%, teda 548. Aktualizácia nasleduje.

Imrich Karvaš hovorí o tom, že výchovný prídavok na jedno dieťa pre skupiny Aa, Ab, B a G je jedna koruna na jedno dieťa na jede deň deň. Ostatné kategórie majú nárok na 50 halierov. Počet detí je obmedzený na 5. V roku 1922 bol priznaný robotníkom priznaný drahotný príplatok vo výške 48 hodín mzdy. (7)

Robotnícke kategórie dľa kolektívnej mzdy	V závodoch s viac než 150 robotníkov	V závodoch ako menej než 150 robotníkov
A ženatí	180 Kčs	140 Kčs
A slobodní, B ženatí	150 Kčs	120 Kčs
B slobodní, C a G ženatí	120 Kčs	100 Kčs
E ženatí	80 Kčs	70 Kčs
C a G slobodní, D bez rozdielu	100 Kčs	80 Kčs
F slobodní, F bez rozdielu	70 Kčs	60 Kčs
Učni	30 Kčs	30 Kčs

Prameň: Zvláštna otlač “HOSPODÁRSKYCH ROZHĽADOV Ročník IV., číslo 1. Vydala Obchodná a priemyselná komora v Bratislave.

 

Imrich Karvaš porovnal rast miezd a rast cien. Ceny v roku 1920 stúpli o 21 % a mzdy o 20 %. V závere štúdie napísal (9):

“Jestliže rezumujeme výsledky toho krátkeho štúdia a vezmeme do ohľadu už uvedenú skutočnosť, že po válke mzda robotníkov, ktorí majú deti, sa zvyšuje v roku 1928 znamená značné zlepšenie oproti predválečnej dobe; v roku 1928 vykazujú väčšie stúpnutie než maloobchodný index a rýchle sa prispôsobujú pohybu maloobchodných cien v období vzostupu, vykazujú však značnú odolnosť pri cenovom poklese.” (9)

Pohyb maloobchodného indexu v Bratislave (15):

Mesiac	1920	1921	1922	1923	1924	1925
II	100	119,8	140,9	72,5	73,8	78,5
VII	112,4	110,7	114,9	69,2	95,4	76,9
XII	121	142,8	76,4	75,2	78,7	72,7

Prameň: Zvláštna otlač “HOSPODÁRSKYCH ROZHĽADOV Ročník IV., číslo 1. Vydala Obchodná a priemyselná komora v Bratislave.

Bibliografický údaj. Zvláštna otlač “HOSPODÁRSKYCH ROZHĽADOV Ročník IV., číslo 1. Vydala Obchodná a priemyselná komora v Bratislave. 1928. Tlačou Slovenskej kníhtlačiarne v Bratislave.  In: I. Karvaš. Drobné spisy.  strany 3 – 19. Ústredná knižnica Slovenskej akadémie vied. Signatúra I B  207.

Výber Vladimír Bačišin, Kamaniec-Podoľská štátna univerzita, Ukrajina, Ivana Lennerová, Ekonomická univerzita Bratislava.