II. svetová vojna začala Mníchovskou dohodou
Pravoslávny katedrálny chrám svätých Cyrila a Metoda v Prahe je miesto, kde sa v mysli ruského spisovateľa Sviatoslava (Jujijeviča) Rybasa zrodila myšlienka napísať knihu Mnichov – Benešovo proroctví. Podtitul knihy znie “filmový scenár, určené k prečítaniu. Tento týždeň ju prezentoval v Univerzitnej knižnici a na pôde think-thanku ASA.
Za nemeckej nacistickej okupácie sa chrám svätého Cyrila a Metoda významne zapísal do novodobých československých dejín. V tunajšej krypte sa ukrývali parašutisti – príslušníci zahraničného odboja – ktorí spáchali atentát na zastupujúceho ríšskeho protektora R. Heydricha. Tu tiež 18. júna 1942 zomreli. Boli to štábny kapitán Adolf Opálka, kapitán Jozef Gabčík, kapitán Jan Kubiš, kapitán Josef Valčík, poručík Josef Bublík, poručík Jan Hrubý, poručík Jaroslav Švarc. Okrem mnohých ďalších, ktorí poskytli parašutistom pomoc, boli popravení aj predstavitelia pravoslávnej cirkvi a chrámu sv. Cyrila a Metoda, ktorí sa priamo podieľali na ukrývaní parašutistov – biskup Gorazd, farár Václav Čikl, kaplán Dr. Vladimír Petřek a predseda cirkevnej obce Jan Sonnevend. Pravoslávna cirkev bola v Protektoráte v septembri roku 1942 zakázaná…
Ako poznamenal Sviatoslav Rybas počas prezentácie na pôde think-thanku, že pri prehliadke podzemia tohto chrámu kde zahynuli československí parašutisti si uvedomil kde sa to začalo. “Začalo sa to v Mníchove. Preto som sa rozhodol napísať o Mníchovskej dohode knihu.” Mníchovská dohoda aj dnes nesie v postsovietskom priestore názov “Mníchovská zrada.”
“Mníchovskou dohodou sa začína druhá svetová vojna.”
Mníchovskú dohoda, ktorá má aj iné názvy ako Mníchovská zmluva, Mníchovský diktát, Mníchovská zrada, podpísali 30. septembra 1938 o 2:30 SEČ. Dohodli sa o nej o deň skôr 29. septembra 1938. Podľa nej Česko-Slovensko odstúpilo Nemecku pohraničné územie osídlené prevažne Nemcami. Zmluva je podľa medzinárodného práva neplatná od samého začiatku. Vo svetovej politike to bol dovtedy najväčší prejav politiky appeasementu (politiky ústupkov). Pripomenieme si, že Mníchovskú dohodu podpísali: Arthur Neville Chamberlain (Veľká Británia), Édouard Daladier (Francúzsko), Adolf Hitler (Nemecko) a Benitto Mussolini (Taliansko).
Mníchovská dohoda priamo viedla k Viedenskej arbitráži, po ktorej Česko-Slovensko prišlo o ďalšie územie a bolo ešte viac oslabené. V období od 30. septembra 1938 do 14. marca 1939 hovoríme o druhej česko-slovenskej republike. Mníchovská dohoda spolu s Viedenskou arbitrážou znamenala veľké sklamanie v Česko-Slovensku a negatívne ovplyvnila vývoj v tomto regióne. Po 2. svetovej vojne bola anulovaná. Podľa medzinárodného práva sú Mníchovská dohoda a Viedenská arbitráž neplatné od samého začiatku, pretože boli uzavreté pod hrozbou vojny a s použitím sily. Nemecko neplatnosť zmluvy výslovne uznalo až v Zmluve o medzinárodných vzťahoch v roku 1973.
Na prezentácii knihy na pôde Slovensko-ruskej spoločnosti veľvyslanec Ruskej Federácie Alexej Leonidovič Fedotov problematike Mníchovskej dohody povedal: „Na príklade Mníchova vidíme, k akej katastrofe viedla západná politika upokojovania agresora. Čiže snaha zaistiť si vlastnú bezpečnosť na úkor iných. Tak, že vojnovú moc 3. ríše usmernil na východ. Tým bola porušená zásada nedeliteľnosti bezpečnosti. Pritom vieme, že Sovietsky zväz v roku 1935 uzatvoril zmluvu s Francúzskom a ČSR. A viackrát navrhoval vytvoriť systém kolektívnej bezpečnosti v Európe. Žiaľ, aj dnes môžeme vidieť, ako niektoré štáty praktizujú rovnakú politiku a z času na čas ignorujú mechanizmy, ktoré svetové spoločenstvo vytvorilo, aby sa podobné konflikty v budúcnosti nemohli opakovať,“ povedal a ďalej zdôraznil: „Podľa mňa udalosti z 30. septembra 1938 by mali byť výstrahou toho, k čomu môžu viesť snahy o politické manipulovanie s verejnou mienkou, zahrávanie sa s nacizmom a nezodpovedná benevolencia k neonacizmu. Toho neonacizmu, ktorý dnes ožíva na európskom kontinente, pričom nadobúda nové formy a v rade prípadov sa mení na nástroj štátnej politiky, ako to v súčasnosti môžeme pozorovať na susednej Ukrajine.“
Svjatoslav Rybas je autor politických biografií v sérii kníh “Život pozoruhodných ľudí”: Stolypin, Stalin, generál Kutepov, Gromyko, Vasily Shulgin. Osud ruského nacionalistu “, ako aj ďalších publikácií ako napríklad: Stalin. Osud a tratégia, Sto rokov vnútorných vojen, Krátky kurz histórie Ruska v dvadsiatom storočí pre vrcholový manažment a mnohých iných.
