Bank of Japan ponechala záporný úrok
Banka Japonska nezmenila hlavné parametre menovej politiky, ako sa očakávalo. Najmä cieľový výnos desaťročných vládnych dlhopisov Japonska zostal okolo nuly, uviedla centrálna banka.Úroková sadzba z vkladov komerčných bánk v centrálnej banke sa pohybuje okolo mínus 0,1%. Rozhodnutie sa zhodovalo s prognózami analytikov.
Pripomeňme si, že japonská centrálna banka v januári 2016 zaviedla zápornú úrokovú sadzbu vo výške mínus 0,1%. Regulátor si tiež ponechal ročný objem spätného odkúpenia cenných papierov investičných fondov vo výške približne 6 biliónov jenov.
Menové autority (centrálne banky) siahajú po záporných úrokových sadzbách ako krajnom neštandardnom opatrení menovej politiky až po využití ostatných dostupných možností v prípadoch,
ak nefungovali predošlé opatrenia v požadovanej miere a nenaplnili pôvodné ciele. Najčastejším dôvodom je nadmerné zhodnotenie výmenného kurzu domácej meny alebo prebytok likvidity, ktorý banky deponujú na účtoch v národných centrálnych bankách. V prvom prípade je snahou menovej autority oslabiť domácu menu (eliminovať nadmerné zhodnotenie) a utlmiť špekulatívne toky kapitálu, ktoré sa negatívne podieľajú na brzdení ekonomického rastu a vytváraní deflačných tlakov. V druhom prípade je zasa snahou podnietiť banky, aby voľné prostriedky nedeponovali na
účtoch v centrálnej banke, ale použili na poskytovanie úverov nefinančným subjektom do reálnej ekonomiky alebo na obchodovanie na medzibankovom trhu.
V roku 1873 na základe zákona o národných bankách, ktorý takmer kopíroval americký zákon z roku 1863, boli v Japonsku založené národné banky. Až do roku 1876 bola schopnosť bánk financovať priemysel a obchod obmedzená kvôli nedostatočnému pokrytiu bankoviek emitovaných bankami. V roku 1876 získali banky právo vydávať bankovky pre štátne úverové dlhopisy, vďaka čomu sa počet bánk v krajine prudko zvýšil a koncom osemdesiatych rokov 20. storočia bolo v Japonsku 151 bánk.
