HN: Čísla hovoria jasne: Čína vládne výskumu. V záplave publikácií je ale aj množstvo podvodov

Čínsky ekonomický vzostup posledných štyroch desaťročí a súbežná investičná horúčka sa prejavujú aj v počte patentov a vedeckých publikácií.

Analýzu problematiky výskumu napísal Luděk Vainert v českých Hospodářských novinách.  Finančné noviny zverejňujú skrátený preklad jeho článku.

V roku 2021 čínski vedci publikovali 3,7 milióna štúdií, čo je takmer štvrtina celosvetovej produkcie. Viac publikácií majú len americkí autori, ale rozdiel sa rýchlo znižuje. A čo viac, brané podľa počtu citácií článkov inými autormi, čo je uznávaná metrika používaná na posudzovanie úrovne výstupov, sa kvalita čínskej vedy zlepšuje. Vlani Čína podľa japonského Národného inštitútu pre vedeckú a technologickú politiku dokonca predbehla USA v počte najcitovanejších prác. Stalo sa to vôbec po prvýkrát a veľkú úlohu v tom majú odkazy na čínsky výskum, ktorý ako prvý sekvencoval genóm vírusu covid-19, ale nemožno poprieť, že vedci z Číny sú teraz globálne najcitovanejší. A to by, aspoň teoreticky, malo znamenať, že ich práce sú v súhrne najprínosnejšie.

Je to dôvod k obavám?

Veď Čína hlási úspechy v rade kľúčových odvetví, od genetiky, cez kozmonautiku po kvantové počítače. Hlbší pohľad na čínsku publikačnú lavínu ukazuje na jednu vec – systémovú neefektivitu maskujúcu záplavu nekvalitného podvodného výskumu.

Denník Financial Times ponúkol čitateľom dve fotografie získané fluorescenčným mikroskopom a uverejnené v dvoch údajne nezávislých štúdiách. Denník ich doplnil otázkou, či čitatelia rozpoznajú manipuláciu. Necvičené oko je bez šance. Ale s návodom v podobe  označených kľúčových oblastí laik pozná, je v oboch  že rad štruktúr je takých, ktoré  nepôvodnosť kamuflujú…

…Je to jasný dôkaz toho, že jeden z výskumníkov výskum len predstiera. Motivácia je podobná ako pri podvodoch, ku ktorým dochádza všade vo svete, kde imperatív Publish or Perish, teda Pubikuj alebo zahyň vádne.

Zdá sa, že vzhľadom k vzhľadom k slabšej a často neexistujúcej kontrole, je podiel prác v Číne skoro iste vyšší ako je na prvý pohľad jasné.

“Aby sme v čínskej akademickej obci prežili, musíme splniť mnoho u, patria tiekazovateľov,” citujú Financial Times jedného z expertov vyučujúcich na významnej univerzite v Pekingu.

“Preto sa pri publikovaní sústreďujeme na kvantitu, a nie na kvalitu. Keď sa potenciálni zamestnávatelia pozrú na naše životopisy, je pre nich oveľa ľahšie posúdiť počet našich výstupov, ako to čo priniesli:” s viac

Medzi nštitúcie, kde sa falošná veda robí vo veľkom, patria tie uznávané a veľké. Experti napríklad identifikovali viac ako 150 biomedcínskych prác, ktoré vznikli na pôde Tilinskej univerzite, ktoré boli založené na tých istých údajoch,

V obrovskej univerzite s viac ako 75 000 študentmi, teda zjavne existuje niečo, čomu sa v slangu hovorí “papiereň” – teda organizácia, ktorá produkuje a predáva podvodné rukopisy len predstierajúce skutočný výskum.

A ich autori to vlastne ani nemaskujú, pretože predpokladajú, že nikto nebude venovať pozornosť ich článkom.

Na túto prax doplácajú poctiví čínski vedci. “Z Číny prichádza toľko vedeckého odpadu, že výskumníci štúdiu ani len nečítajú, pokiaľ pochádza z čínskeho zdroja,”hovorí David Bimler, ktorý ťilinskú “papiereň” odhalil.  Vedci nemajú čas odhaľovať to, ktorá práca je poctivá.

Že má čínska veda problém, si dlhodobo uvedomuje aj pekingské vedenie. Opakovane sa volá po tou, že vedci majú právo na neúspech, a že ten nemá byť dôvodom pre zastavenie kariérneho rastu.

Ale prac je iná.  Ukazuje to napríklad článok v denníku South China Morning Posta, ktorý volá po tom, aby vedci mali viac času na výskum, ktorého výsledky sú neisté, ale môžu priniesť prevratný pokrok. V texte sa spomína nárast výdavkov na vedu a lani prijatý “akčný plán zameraný na podstatné posilnenie základného výskumu. Avšak kvôli tomu je potrebné zmeniť aj kultúru na vedeckých pracoviskách.

Dôvod je pragmatický. Čínske vedenie usiluje o technologickú nezávislosť napríklad na poli najpokročilejších polovodičov a uvedomuje si, že zaostávanie za Amerikou je z veľkej časti spôsobené práve nedostatočným základným výskumom.