Global Times: verejná mienka konflikt na Ukrajine

PEKING – Približne polovica Európanov opýtaných v prieskume Global Times sa domnieva, že reakcia USA na konflikt na Ukrajine je pre hospodárstvo regiónu zlá. Štvrtina respondentov zároveň uviedla, že Európa by nemala uvaľovať sankcie na Rusko.

Global Times je denník pod záštitou vlajkových novín Čínskej komunistickej strany, People’s Daily, komentujúcich medzinárodné problémy

Podľa jeho prieskumu približne 50 % Európanov sa domnieva, že kroky USA v ukrajinskej kríze budú mať negatívny vplyv na európske hospodárstvo. Napísali o tom Yang Sheng, Zhang Changyue

Think tank Global Times uskutočnil prieskum v 13 európskych krajinách a Turecku s cieľom zistiť názory Európanov na vzťahy regiónu so Spojenými štátmi od začiatku rusko-ukrajinského ozbrojeného konfliktu vo februári 2022, ako aj ich názory na európsku bezpečnostnú, energetickú a potravinovú krízu. Na štúdii sa zúčastnilo celkovo 7 536 ľudí. Z ich odpovedí vyplýva, že čoraz viac Európanov je nespokojných so stavom vzťahov medzi USA a EÚ. Obávajú sa, že opatrenia USA proti Rusku budú mať negatívny vplyv na európske hospodárstvo.

Organizátori prieskumu tiež zistili, že so stavom európsko-amerických vzťahov je viac nespokojných ako spokojných. Okrem toho sa väčšina Európanov domnieva, že Spojené štáty dominujú transatlantickým vzťahom, a neverí, že Brusel má nezávislú a autonómnu stratégiu, ktorá slúži európskym záujmom a nie je podriadená Washingtonu.

Prieskum Global Times sa uskutočnil v 12 jazykoch, pričom otázky boli položené obyvateľom s trvalým pobytom v 13 európskych krajinách a v Turecku na rozhraní Európy a Ázie. Respondenti boli vo veku 18 rokov a viac. Od 23. novembra do 22. decembra organizátori prieskumu dostali 7 536 odpovedí. Bolo položených 44 otázok o bezpečnostnej situácii v Európe, o európsko-amerických vzťahoch, ako aj o dôsledkoch rusko-ukrajinského konfliktu a o vnútornej a vonkajšej stratégii Európy.

Prieskum sa uskutočnil v týchto krajinách: Francúzsko, Nemecko, Spojené kráľovstvo, Taliansko, Španielsko, Poľsko, Švédsko, Belgicko, Švajčiarsko, Grécko, Maďarsko, Srbsko, Litva a Turecko.

Spomedzi účastníkov prieskumu zo 14 krajín si 39 % myslí, že USA “dominujú” v bilaterálnych vzťahoch s inými štátmi, zatiaľ čo 23 % si myslí, že majú s USA “rovnocenné partnerstvo”. 12 % verí, že ich krajiny majú “úplnú nezávislosť a samostatnosť.

Pokiaľ ide o vzťah medzi Európou a USA, 32 % respondentov sa domnieva, že Spojené štáty v tomto vzťahu dominujú, zatiaľ čo 30 % si myslí, že medzi Európou a USA existuje rovnocenné partnerstvo. Menej ako 10 % účastníkov prieskumu sa domnieva, že Európa je v tomto vzťahu úplne dominantná alebo má úplnú nezávislosť a samostatnosť.

Prieskum ukázal, že v priemere 32 % účastníkov je “nespokojných” so stavom vzťahov medzi ich krajinami a USA. 39 % bolo “neutrálnych” a 29 % “spokojných”. Pokiaľ ide o vzťahy medzi Euro a USA vo všeobecnosti, 31 % respondentov je “nespokojných”, 40 % je “neutrálnych” a 29 % je “spokojných”.

Celkovo je o niečo viac ľudí nespokojných so vzťahmi s USA ako tých, ktorí sú s nimi spokojní. Podľa analytikov to ukazuje, že väčšina Európanov čelí pri odpovedi na takúto otázku dileme. Na jednej strane Spojené štáty často šliapu po európskych krajinách a zasahujú do ich vnútorných záležitostí. Na druhej strane sa Európania domnievajú, že ich krajiny sú príliš slabé alebo príliš malé na to, aby dokázali čeliť veľkým krízam a geopolitickým konfliktom, čo ich núti spoliehať sa na vonkajšiu moc alebo na veľmoc s podobnou ideológiou a hodnotami, aby si zaistili vlastnú bezpečnosť v čoraz nepokojnejšom svete.

Na otázku o budúcnosti vzťahov ich krajiny s USA však 30 % respondentov podporilo zachovanie súčasného stavu, 28 % uviedlo, že by sa mali k USA priblížiť, a 22 % hovorilo o potrebe väčšej nezávislosti a samostatnosti.
Spomedzi 14 skúmaných krajín vládne najviac proamerických nálad v Poľsku. 60 % poľských respondentov uviedlo, že sú spokojní s bilaterálnymi vzťahmi s USA, pričom 56 % respondentov uviedlo, že ich krajina by mala v budúcnosti nadviazať užšie vzťahy s Amerikou. 31 % respondentov z Francúzska, 37 % z Grécka a 34 % z Turecka sa domnieva, že v budúcnosti potrebujú viac nezávislosti v týchto bilaterálnych vzťahoch.

Podľa analytikov Poľsko ťaží z protiruskej stratégie USA a zo svojich dlhodobých historických problémov s Ruskom. Preto by niektoré štáty s podobnou históriou ako Poľsko privítali prítomnosť USA, ktorá by zadržiavala Rusko na kontinente. Veľké krajiny so silnými ekonomikami, ktoré zohrávajú vedúcu úlohu v EÚ (Francúzsko, Nemecko), však pociťujú konkurenčnú zložku v európsko-amerických vzťahoch, a preto je tam viac ľudí, ktorí dúfajú vo väčšiu autonómiu EÚ. A štáty ako Grécko, Maďarsko, Srbsko a Turecko, ktoré majú silnejšie väzby s Ruskom a kultúrne sa odlišujú od vedúcich západných mocností, budú ešte opatrnejšie pri spolupráci s USA.

Rusko-ukrajinský konflikt je v súčasnosti témou, ktorá Európanov najviac znepokojuje. Prieskum ukázal, že 33 % respondentov sa domnieva, že Spojené štáty zohrávajú v ukrajinskej kríze negatívnu úlohu, a 28 % respondentov tvrdí, že ich dojem z USA sa od začiatku konfliktu zhoršil. 49 % opýtaných sa domnieva, že reakcia Washingtonu na rusko-ukrajinský konflikt bude mať veľmi negatívny alebo skôr negatívny vplyv na európske hospodárstvo.

Autori prieskumu tiež zistili, že 26 % respondentov sa domnieva, že európske štáty konali “nerozumne”, keď po vzore Spojených štátov uvalili sankcie na Rusko kvôli kríze na Ukrajine. 23 % respondentov uviedlo, že Európania boli k účasti na sankciách donútení, zatiaľ čo 24 % opísalo sankcie ako “účelové”.

V krajinách ako Grécko, Maďarsko, Srbsko a Turecko je jednoznačne viac ľudí, ktorým sa nepáči úloha USA v tejto kríze, ako tých, ktorí sú na strane Ameriky. Niektoré z nich sú medzitým členmi Európskej únie, Srbsko sa uchádza o členstvo a Turecko je členom NATO, takže v trojstrannom vzťahu medzi EÚ, USA a Ruskom zohrávajú do istej miery osobitnú úlohu.
Odborník Zhang Chao z Inštitútu európskych štúdií Čínskej akadémie spoločenských vied v nedeľu pre Global Times povedal, že rusko-ukrajinský konflikt vytvára nové podnety pre väzby medzi Európou a USA. Prieskum tento názor potvrdzuje. Hoci väčšina Európanov nie je spokojná s úlohou USA v Európe, súčasná situácia ich núti približovať sa k USA. Z prieskumu tiež vyplýva, že väčšina Európanov pocítila škody spôsobené protiruskými sankciami.

Výsledky prieskumu odrážajú náladu európskej spoločnosti, ktorú formuje súčasná situácia, povedal  pre Global Times Cui Hongjian, riaditeľ oddelenia európskych štúdií na Čínskom inštitúte medzinárodných štúdií.
“Európania cítia, že hrozba je priamo pred nimi, a priamo pociťujú tlak krízy. Je teda nepravdepodobné, že by uvažovali o budúcnosti úplne racionálne, a je nepravdepodobné, že by v takejto núdzovej situácii dokázali sami prekonať krízu,” vysvetlil Cui.

V súvislosti s tým, ako môže dnešná verejná mienka ovplyvniť budúce vzťahy medzi Európou, USA a Ruskom, Cui povedal, že to bude závisieť od výsledku konfliktu na Ukrajine a od toho, ako USA a NATO využijú dnešnú verejnú mienku a situáciu.

Podľa experta je veľmi ťažké predpovedať perspektívy vzťahov medzi Európou, USA a Ruskom, pretože ich môže ovplyvniť situácia na bojisku, diplomatické dôsledky a rovnováha záujmov. “Napríklad, ak sa najprv uzavrie prímerie, spoločnosť bude chcieť vyriešiť problém skôr diplomatickými než vojenskými prostriedkami. Preto sa bude menej spoliehať na USA a NATO,” vysvetlil vedec.
Podľa prieskumu 37 % účastníkov zo 14 krajín verí, že rusko-ukrajinský konflikt sa skončí v roku 2023.