František Novosad preložil pre priateľov dielo Baltasára Graciána y Moralesa “O svetskej múdrosti, alebo o tom komu je v pekle dobre”
František Novosad dnes podaroval Finančným novinám jeho súkromný preklad diela Baltasára Graciána y Moralesa “O svetskej múdrosti, alebo o tom komu je v pekle dobre”. Preložil ho len tak…pre priateľov.
František Novosad je renomovaný slovenský filozof. Pracuje vo Filozofickom ústave SAV. Okrem toho prednáša na BISLA, čo je Bratislavská medzinárodná škola liberálnych štúdií.
“Myšlienky Balatasara Graciána som prerozprával pre mojich vnukov Dominika a Mattea, aby ľahšie pochopili ako to vo svete chodí.”
Aj dnes je aktuálna časť jeho diela pod číslom 125. Najmä pre súčasných mladých politikov: ” Neduď registrom hriechov iných. Ten, kto usilovne zhromažďuje chýry o prehreškoch iných, kazí svoju vlastnú povesť. Niektorí by radi cudzími hriechmi zakryli, alebo dokonca zmyli svoje vlastné, iní hľadajú v hriechoch iných útechu, je to však útecha pre chudákov.”
Baltasar Gracián ( 1601 – 1658) bol španielsky barokový spisovateľ, jezuita a filozof. Venoval sa etike, estetike, náboženskej filozofii. Tvrdil, že napätie medzi sklonmi ľudskej prirodzenosti a požadovaným mravným postojom má sa prekonávať dôrazom na korigujúcu úlohu kultúry a na schopnosť rozumnej úvahy.
Gracián vynikol ako praktický a teoretický predstaviteľ konceptistickej tendencie španielskeho baroka: slovo conceptos znamená jedinečné nápady, vychádza z rozlíšenia medzi prirodzenou vlohou, založením, označovaným slovom genio, a jeho bystrým, dômyselným rozumovým uplatnením označovaným slovom ingenio. Gracián podčiarkuje estetickú kvalitu myšlienkových úkonov, k
torá sa nerodí zo súvislých a zložitých úvah, ale z okamžitého a priameho zblíženia vzájomne vzdialených pojmov.
Narodil sa v Španielsku v dedine Belmonte neďaleko Calatayudu v rodine lekára. Mal troch bratov a sestru. Budúci spisovateľ od detstva bol predurčený na duchovnú kariéru, ktorá bola v tom čase v Španielsku taká obvyklá. V roku 1619 sa v Tarragone vstúpil do jezuitského rádu.
V roku 1623 študoval teológiu v Zaragoze. Vo veku 30 rokov vedie kurz „morálnej teológie“ v katalánskej Lleide a vo veku 32 rokov začína prednášať kurz filozofie na jezuitskej kolégiu v Gandii (Valencia). Gracianovo literárne dielo sa datuje od roku 1636, keď sa presťahoval do Huescy, jedného z kultúrnych centier Aragónu, kde získal post kazateľa a vyznávača miestnej jezuitskej kolégia. O rok neskôr vydal svoju prvú významnú prácu, morálnu rozpravu „Hrdina“, ktorá sa stretla so záujmom v Španielsku a v Európe.
Keďže v tom čase existoval zákaz členov jezuitského rádu vydávať čokoľvek bez predchádzajúceho súhlasu ich nadriadených, Gracian uverejnil svoju esej pod menom svojho bratranca Lorenza Graciana.
V roku 1657, po uverejnení časti III Kritikonu, rektor kolégia Saragossa verejne pokáral Balthasara, bol zbavený katedry, zakázali mu učiť, bol vylúčený zo Zaragozy a odsúdený na prísne pokánie o vode a chlebe. Gracianov posledný rok bol plný poníženia, nešťastia a beznádeje.
