Francis Fukuyama o cenzúre sociálnych sietí
Francis Fukuyama, ameciký mysliteľ kritizuje cenzúru v sociálnych sieťach v časopise American Interest.
Názor, že veľké internetové platformy nie sú zároveň mediálnymi spoločnosťami, nebol nikdy udržateľný ani obhájiteľný. Protirečenie o ich neutralite bolo a je stále zreteľnejšie.
Príkladom je nedávne rozhodnutie sociálnych sietí a ich webov ako sú Facebook, Spotify, Apple a YouTube o odstránení príspevkov Alexa Jonesa, sprisahaneckého teoretika, zároveň so zablokovaním jeho kanála Infowars, čo poukazuje na aktuálnu dilemu, pred ktorým spomínané sociálne siete stojí. Radi by spojili slobodu prejavu so svojou zodpovednosťou voči demokracii, ktorej chcú byť ochrancami. Napísal F. Fukuyama.
“To možno, dokonca aj dlhodobo zladiť tieto ciele, ale potom by museli pristúpiť (budeme sa o to zasadzovať) na dve podmienky: Jednak musí akceptovať názor, že ide o mediálne spoločnosti, ktorých povinnosťou je redigovania informácií. Tiež by mali akceptovať podmienku, že by sa nemali toľko rozširovať a naopak by mali zmenšiť rozsah svojho pôsobenia. Veľké internetové spoločnosti tvrdia, že sú neutrálnymi platformami, kde si užívatelia môžu voľne vymieňať informácie. Ako také nemajú povinnosť filtrovať obsah z dôvodu svojej exaktnosti, sociálnym a iným dôsledkom. Pozíciu obhajujú odvolávaním sa na článok 230 amerického zákona o korektnosti komunikácií z roku 1996. Ten tieto spoločnosti oslobodzuje od zodpovednosti za obsah na ich stránkach , a to za predpokladu, že nevykonávajú žiadnu úlohu tradičných mediálnych spoločností, ako sú napríklad New York Times, Wall Street Journal, CNN alebo Fox News. Uvedený článok 230 bol zavedený k ochrane slobody prejavu, k podpore rastu a inovácií v technologickom sektore. ” Tvdí americký mysliteľ.
Yoshihiro Francis Fukuyama (1952) je americký filozof, ekonóm a spisovateľ. Je autorom viacerých kníh, plných inšpiratívnych myšlienok, veľkých otázok a množstva poznatkov, pričom každá z nich otvorila širokú diskusiu na danú tému. Preslávil sa najmä dielom The End of History and the Last Man (Koniec dejín a posledný človek) vydanou v roku 1992. Myšlienka, že sa ľudstvo ocitlo na konci svojich dejín, pretože neexistujú životaschopné alternatívy voči trhovej ekonomike a liberálnej demokracii, vyvolala búrlivé diskusie.
