Lukin: Intervencia priniesla rozpad ZSSR
Člen Rady Federácie (hornej komory ruského parlamentu) a bývalý Ombudsman pre ľudské práva Ruskej federácie Vladimír Lukin bol v auguste 1968 starším referentom redakcie Problémy sveta a socializmu a pracoval v redakcii v Prahe. Pražskú jar videl na vlastné oči. Vystúpil proti intervencii sovietskych vojsk do Československa. Rozhovor poskytol nemeckej rozhlasovej stanice Deutsche Welle.
Ak si spomínate na Pražskú jar, čo vtedy Chceli obyvatelia Československa?
To čo chceli definovali veľmi presne: socializmus s ľudskou tvárou. Čo je to možné, alebo nie, doposiaľ neviem.. Chceli obnovu, chceli modernizovať život, urobiť ju zodpovedajúcej času. Neboli neznalými toho, čo sa dialo vedľa v západnom Nemecku, v Rakúsku. Mysleli si, že to o považovali za úspechy socializmu a sociálnej politiky, sa dá prispôsobiť k väčšej slobode prejavu bez prenasledovania, k slobodným voľbám.
Aký vzťah k tomu všetkému mali ľudia z ZSSR a v Moskve, mali podobné nádeje?
Ak máte na mysli inteligenciu, jej značná časť mala veľké pochopenie pre to, čo sa deje v Československu. O to viac, že tieto udalosti v Prahe sa neudiali na prázdnom mieste. Bolo to po chruščovskom odmäku (uvoľnenie spoločenských pomerov v ZSSR – poznámka Finančné noviny). Značná časť našej inteligencie chcela to isté. V tom čo sa dialo v Prahe na jednej strane videli pokračovanie destalinizácie. Na druhej strane, videli pohyb ešte ďalej, k hlbším zmenám. To bola inteligencia. Čo sa týka obyčajných ľudí, povedal by som, neboli v tomto smere veľmi aktívni. Myslím si, že tu bola veľká miera dôvery oficiálnej propagande, ktorá vychádzala z toho, že “Pražská jar” je sprisahaním Západu, ktoré sa zamerané na rozkývanie princípov socialistického tábora.
Celý čas ste sa nachádzali v Prahe. Čo ste pocítili, keď ste sa dozvedeli, že sovietske tanky vošli do tohto mesta?
Prekvapenie a rozčarovanie. Neskrývam, neočakával som, že vtedajšie sovietske vedenie prijme také rozhodnutie. Mysleli som si, že sa zaobídu bez toho, že sa podarí dohodnúť sa. O to viac, že na začiatku Pražskej jari, nie nikto iný ako líder ZSSR Leonid Brežnev povedal, že “je to vaša vec” (Eto vaše delo!). Heslá s citátom Brežneva viseli v Prahe. A rozčarovanie bolo preto, že to bol pád ideálov, pretože som v podstate zastával myšlienky, že socializmus sa dá zlepšiť, dať mu ľudskú tvár, urobiť ho humánnejším, demokratickejším. Bol to krach ilúzií.
Prečo?
Pretože podobné hrubé použitie sily, vo vzťahu k tomu ako ľud prejavil svoju vôľu a to voči blízkemu spojencovi a priateľovi, v krajine kde boli dávne proruské nálady, podľa môjho názoru bolo veľkou chybou a vážnym morálnym omylom.
Ako reagovali na vpád obyvatelia Prahy?
Veľmi podobne – s údivom a úplným pomätením. Vpád sa odohral v noci. Ľudia sa prebúdzajú a vidia, že okolo sú tanky. Z tankov pozerajú vojaci a dôstojníci a hovoria, že my sme vás prišli zachrániť pred vpádom Západu, Aký vpád, akí kontrarevolucionári, nič takého tu niet, žijeme si normálny život, je chyba, pomätenie rozumu. Približne tak to písali obyvatelia Prahy na plagátoch. Ľudia boli najprv v šoku, ktorý prechádzal do hlbších pocitov – nepriazne, prekonania sympatií k blízkemu národu, krajine, ktorá ich oslobodila od fašizmu.
Paradox pozostával v tom, že päť krajín členov Varšavskej zmluvy vstúpili so svojimi armádami do Československa, medzi nimi bola aj Nemecká demokratická republika (NDR). Ako tvrdia historici v posledný moment sa rozhodlo, že vojaci NDR do Československa nevstúpia. Boli rezervou na hrainci. V Československu bola len operatívna skupina vojakov. Povedzme si to priamo, Česi boli pod vplyvom udalostí, ktoré sa odohrával v XX. storočí. Bol to hitlerovský nájazd, okupácia Československa. Všetky tieto pocity vyplávali na povrch, zmätok začal prechádzať do nespokojnosti a podráždenosť. Bola to veľká politická a morálna prehra pre moju krajinu.
Ako hodnotíte historický význam týchto udalostí pre ruskú demokraciu v súčasnosti?
Predovšetkým chcem podčiarknuť, že nehovoríme o súčasnej situácii. To je iný príbeh. Ako je známe, bola intervencia armád ZSSR a jeho spojencov do Československa. Ani ZSSR, ani Československo viac neexistujú. Historicky to bol morálne nesprávny čin a veľká politická chyba, ktorá zohrala podstatnú úlohu v priebehu ďalších udalostí.
V roku 1968 bola intervencia do Československa, v roku 1979 vstup vojsk do Afganistanu, a v roku 1991 sa ZSSR rozpadol. Medzi týmito udalosťami existuje veľká väzba. Som hlboko presvedčený, že rozchod zo svetom, ktorý sa vytvoril po Druhej svetovej vojne, by prebiehal oveľa mäkšie a priaznivejšie, medziiným aj pre našu krajinu, ak by sme nechali viac, či menej slobodne sa rozvíjať “Pražskej jari”, ale tiež ekonomickým reformám v Maďarsku.
Ak by to prebiehali oveľa hladšie, ak by podmienene povedané, existovala by postupná a zosúladená demontáž ako Varšavskej zmluvy, tak aj NATO a vymenili by sa niečím efektívnejším ako OBSE, situácia by sa vyvíjala iným smerom, nebolo by mnohých problémov, ktoré v súčasnosti existujú a komplikujú medzinárodné vzťahy.
Preto historický význam “Pražskej jari” je veľmi veľký. Samozrejme, že udalosti ovplyvnili mnohé následné konflikty. Myslím si, že bolo by najlepšie sa z týchto udalosti poučiť
