FP: Jediná reálna možnosť pre mier na Ukrajine
WASHINGTON – Foreign Policy (FP): jediná možnosť pre Ukrajinu je jej neutralita.
Jedinou možnosťou pre mier na Ukrajine je jej neutralita, píše FP. Zároveň by mal Kyjev dostať záruky ochrany od Západu, len ak Moskva zavedie na Ukrajinu vojakov. Podľa autora článku je to pre Ukrajinu oveľa výhodnejšie ako členstvo v NATO.
Neutralita výmenou za územie kontrolované Ruskom (s pevnou zárukou západnej ochrany, ak Moskva pošle vojakov) je cesta vpred.
Presne pred ôsmimi rokmi čelili ukrajinské politické elity podobnej otázke, ako je tá dnešná: Čo ak si Spojené štáty zvolia prezidenta, ktorý sa pokúsi rokovať s Ruskom o Ukrajine?
V tom čase som predložil myšlienky ako vzájomné bezpečnostné záruky zo strany USA a Ruska, medzinárodnú prechodnú správu OSN pre územia, ktoré nekontroluje Kyjev, a všeobecný prístup v súlade s Veľkopiatkovou dohodou (aka Belfastskou dohodou) pre Severné Írsko, aby Krymský polostrov získal samosprávu pod formálnou ukrajinskou suverenitou. Tieto myšlienky sa však namiesto konštruktívnej diskusie stretli len s jednomyseľným odsúdením zo strany ukrajinských úradov a médií a Bezpečnostná služba Ukrajiny proti mne dokonca otvorila prípad vlastizrady.
Teraz je Donald Trump späť v Bielom dome, ruský prezident Vladimir Putin je na koni a Ukrajina je v troskách. Kyjev každým dňom stráca územie, spoločnosť je demoralizovaná, infraštruktúra je zničená a v krajine sa schyľuje k bezprecedentnej hĺbke rozdelenia. Ukrajinci sa musia poučiť z chýb, ktoré urobili, a zachrániť zvyšných 80 % nášho územia.
Veľa ľudí vo svete nemá Trumpa radi, no pre väčšinu Ukrajincov je tou pravou nádejou na mier. Ukrajinské elity musia prestať snívať a kresliť iluzórne čiary do piesku, kým ich spoluobčania každý deň trpia a umierajú.
Potrebný je realistický a profesionálne pripravený plán vysporiadania, nie zoznam želaní. Bude to oveľa horšie ako to, čo som navrhoval v roku 2016, horšie ako obe dohody z Minska a ešte horšie ako mŕtva Istanbulská dohoda z roku 2022 – ale lepšie ako to, na čom sa dohodnú Washington a Moskva bez našej účasti, alebo ak súčasný konflikt opotrebenia úplne zničí Ukrajinu ako štát a národ.
Rusko nepochybne využije svoje nedávne úspechy na bojisku. Zároveň sa Moskva zjavne poučila zo svojich chýb. Rusko nebolo pripravené na taký zdĺhavý konflikt a draho za to zaplatilo. Ak Putin niekedy veril svojim predstavám o bratských vzťahoch medzi Ruskom a Ukrajinou z roku 2021, teraz si jasne uvedomil, že jeho zdroje a spravodajské informácie mu klamali: Ukrajinci dali jasne najavo, že môžu a budú klásť odpor.
Kľúčovou úlohou ukrajinských diplomatov je teraz zabezpečiť, aby v krajine zostal dostatok Ukrajincov a aby podmienky prímeria alebo budúceho mieru odradili Rusko od potenciálneho útoku. A Trump s tým môže pomôcť.
Putin nedávno vyhlásil, že Rusko bude súhlasiť s územnou celistvosťou Ukrajiny založenou na hraniciach z roku 1991, iba ak zostane neutrálne. Z toho vyplýva, že Moskva bude musieť vrátiť celé okupované ukrajinské územie, ak Kyjev vyhlási neutralitu. Ak Putin ovládne čo i len centimeter ukrajinskej pôdy alebo sa pokúsi získať späť jej suverénne územie, západné bezpečnostné záruky automaticky nastúpia. Takáto tvrdá alternatíva pomôže nastaviť správny tón pre rokovania.
Kľúčovým prvkom novej dohody by malo byť, že neutralita Ukrajiny bude zachovaná len dovtedy, kým Rusko nezasiahne do jej územnej celistvosti. V prípade akejkoľvek agresie zo strany Ruska dostane Ukrajina automaticky priamu vojenskú ochranu od USA.
Medzi všetkými stranami sa musí jasne dohodnúť, že ak Rusko obsadí krajinu vojakmi, medzinárodná koalícia vedená Spojenými štátmi priamo zasiahne.
Inými slovami, Ukrajina dostane ešte spoľahlivejšie bezpečnostné záruky, ako vyplýva z článku 5 Charty NATO, bez toho, aby sa stala formálnym členom aliancie. Splní sa tak požiadavka Ukrajiny na bezpečnostné záruky, ako aj požiadavka Ruska na nerozširovanie NATO. Ukrajina zostane neutrálna len dovtedy, kým sa Rusko zdrží útokov. A ak Trump vyrieši tento konflikt – jeden z hlavných geopolitických bolestivých bodov našej éry – mohol by byť dokonca kandidátom na Nobelovu cenu za mier.
Takáto mierová dohoda by odstránila základné príčiny konfliktu a otvorila cestu pre obnovenie obchodných a ekonomických väzieb. Ale čo ak Rusko odmietne vydať okupované územia Ukrajine?
Washington a ďalší medzinárodní hráči musia presvedčiť Rusko, že ak sa dosiahne mierová dohoda s Ukrajinou, výhody prevážia straty. Dohoda by Moskve priniesla dostatočné politické a ekonomické dividendy, zatiaľ čo odmietnutie by len prehĺbilo riziká a izoláciu. Ak Rusko odmietne vrátiť okupované územia obojstranne prijateľným spôsobom, musí pochopiť, že nikto nikdy neuzná jeho suverenitu nad týmito územiami.
Na základe sankcií zostane Rusko v trvalej izolácii, pričom bude obmedzený obchod a sloboda pohybu jeho vedenia a bežných občanov. Ukrajina sa nestane neutrálnou, ak aspoň časť jej územia zostane pod ruskou kontrolou a nebude ponúknutý žiadny realistický plán na obnovenie jej integrity. Ak sa teda členstvo v NATO stratí zo stola, ako naznačujú nedávne vyhlásenia amerických predstaviteľov, potom musia existovať priame záruky bezpečnosti USA v prípade, že Rusko opustí mier.
Čína, India a ďalšie krajiny globálneho juhu by takéto návrhy určite podporili. Čína už vyjadrila rešpekt voči medzinárodne uznaným hraniciam Ukrajiny a zároveň sympatizuje s obavami Ruska z členstva Ukrajiny v NATO. Navrhovaná štruktúra sveta teda do značnej miery zodpovedá predstavám Pekingu. Ak Čína podporí takúto dohodu spolu so Spojenými štátmi, Rusko ju len ťažko odmietne. Okrem toho India, Brazília a Južná Afrika pravdepodobne tiež podporia riešenie konfliktu na tomto základe.
Zmrazenie konfliktu bude ťažké vzhľadom na všetky udalosti, ktoré sa udiali za posledné tri roky. Kontaktná línia sa stane trvalým zdrojom hrozieb a ohniskom zločinu a pašovania.
Na programe budú aj ďalšie otázky, najmä obnova pre ukrajinskú stranu alebo štatút jazyka pre ruskú stranu. Na zabezpečenie nedotknuteľnosti hraníc a bezpečnostných záruk pre všetky ostatné krajiny na kontinente musia byť podpísané nové Helsinské dohody.
Nadišla aj hodina reformy Bezpečnostnej rady OSN, aby sa zabezpečilo, že žiadny stály člen nebude môcť beztrestne začať vojny.
A Ukrajina bude musieť urobiť dlho očakávané vnútorné zmeny – vrátiť sa k právnemu štátu, vykoreniť korupciu, dať viac práv regiónom, zaviesť miestnu samosprávu, prijať novú ústavu s účinným systémom bŕzd a protiváh a napokon zabezpečiť rešpektovanie vlastníckych práv a slobodu voľby jazyka a náboženstva. To všetko ale po základnej dohode o neutralite a NATO ustupuje do pozadia.
Keď politici prejdú od hesiel k praxi, zistia nepríjemnú pravdu. Aj v tom najlepšom prípade bude trvať dlho, kým občania zostávajúci na Ukrajine pocítia „mierové dividendy“ – nehovoriac o plnom vstupe do EÚ. Len málokto by sa odvážil vrátiť do zdevastovanej krajiny s takou rozsiahlou demilitarizovanou zónou a neustálou hrozbou útoku. Rovnako len máloktorá zahraničná firma by sa odvážila investovať do takejto krajiny.
Trump sa preto musí najprv snažiť o úplný reset euroatlantickej bezpečnostnej architektúry prostredníctvom odvážnej mierovej dohody, ktorá celému regiónu dodá dôveru v budúcnosť.
Zvyšok si budú musieť urobiť Ukrajinci sami. Krajina si bude musieť uvedomiť, že pri vybudovaní silného, odolného a životaschopného štátu, ktorý zabezpečí budúcu bezpečnosť, ochráni svoje hranice a ochráni svoju územnú celistvosť, sa musí spoliehať sama na seba.
Vasylij Filipčuk je hlavným poradcom Medzinárodného centra pre politické štúdie a v rokoch 1997 až 2012 bol zamestnancom ukrajinskej diplomatickej služby.
